ŠTÚDIE Z TANČIARNE na Festivale: Sound Art vs. Multimedia

Séria autentických hudobno-tanečných záznamov tancujúcich dcér, 2015-2017, inštalácia

Zuzana Hrušková

Úvahy o tichu, hudbe a tanci

Absolútne ticho v mojom ponímaní neexistuje – existujú zvuky, pazvuky a nezvuky. Tie sa „zhlúčia“ a tak vznikne pieseň. Keď som nútená vyberať si spomedzi už zadefinovaných zvukov, pristihnem sa pri hľadaní akýchsi medzipriestorov.

Mama mi doma vždy zakazovala spievať si a hvízdať. Šlo jej to na nervy. Keď sa ešte pred mojim narodením zosobášili s otcom, aj ten musel prestať hrať na gitare – šlo jej to tiež na nervy. Hudba dnes pre mňa znamená nekonečno a vo väčšine prípadov vyústi tancom. Už samotný Kandinskij pri jeho skúmaní pohybu vo vzťahu k obrazu tvrdil: „Tanec je vertikálny prejav horizontálnej túžby“. Človek, keď túži, tak tancuje.
Dnes mám doma Tančiareň.

Audio/video záznamy, ktoré prezentujem, boli zaznamenané práve v tejto miestnosti. Sú etnografickým zdrojom toho, čo sa ešte len ide diať. Dcéry Marlene a Coco v tejto miestnosti experimentujú so svojimi identitami, telami, zatiaľ čo aplikujú autentickosť emócií. Každý panelákový byt by mal mať tančiareň.
 

https://vimeo.com/home/myvideos/page:1/sort:date/format:video

Rubrika: Insomnia / Insomnia