Sherlock medziľudských vzťahov (Michal Lazár)

Rodina Michala Lazára pochádza z Černovej. Narodila sa tam jeho mama a teta. Jeho starý otec, Jozef Hatala (Paco), pôsobil ako učiteľ ešte v starej budove Ľudovej školy v Černovej . V novej škole najskôr učil, neskôr sa stal správcom a od roku 1942 až do roku 1946 bol riaditeľom. Hrával na organe počas bohoslužieb a osobne sa poznal s mons. Andrejom Hlinkom. V našej novembrovej edícii sme oslovili Michala Lazára, ’muža z billboardov’, ktorý má určité plány, ako zveľadiť Ružomberok. Počas niekoľkých týždňov sme sa ’stĺkali’ s riaditeľom najvačšej základnej školy v meste, ZŠ Zarevúca a jedným z kandidátov na post primátora v Ružomberku.

  • Profil: Michal Lazár
  • Povolanie: riaditeľ ZŠ Zarevúca a kandidát na post primátora v Ružomberku.

Aká je podľa vás súčasná situácia mesta? Čo si žiada akútnu zmenu?

V meste sú ľudia plní očakávania, čo prinesú komunálne voľby. Akútnu zmenu treba vo vedení mesta a nevyhnutne potrebujeme zastupiteľstvo, ktoré bude robiť pre Ružomberčanov.

Ako vnímate kultúru Ružomberka a ako by sa mohlo mesto profilovať? Logo by malo vystihovať podstatu mesta. Myslíte si, že súčasné logo naše mesto naozaj vystihuje (OK)? S čím by sa malo mesto identifikovať?

Naše logo nie je zlé, ale z pohľadu reality vzbudzuje veľa otázok. Bolo by fajn, keby sme boli OK, ale bohužiaľ v mnohom máme do OK ďaleko. Ja verím, že sa to čoskoro zmení.

Zaujíma nás váš večný optimizmus, ktorý z vás vyžaruje. Ako to robíte?

Celý život pracujem s ľuďmi a ak sú zamračení, necítim sa dobre. Úsmev dokáže veľa. Musí byť však úprimný. A práve o to sa snažím.

Pri našej nedávnej návšteve ZŠ Zárevúca, ktorú v Ružomberku riadite, nás zaujalo technické vybavenie a pomôcky pre zdravotne znevýhodnenú skupinu obyvateľov. Navštívili sme niekoľko škôl v meste, no nikde sme nevideli niečo podobné. Vaša škola má výťah pre vozíčkarov a jedáleň je vybavená modernou interaktívnou technológiou, ktorá učí žiakov nezávislosti. Čo vás inšpirovalo k zabezpečeniu školy práve týmto spôsobom a ako sa to podarilo zrealizovať?

Túžil som, aby naše deti, ktoré sú odkázané na vozíček, mali čo najlepší komfort v škole. Som veľmi rád, že sa nám v spolupráci s dobrými ľuďmi a mestom podarilo vybudovať vhodné podmienky pre takéto deti. Väčšina finančných prostriedkov na bezbariérovosť sme získali z projektov. Chceme ísť s dobou a aj preto sa snažíme využívať rôzne technológie, ktoré nám a iným uľahčujú život.

Čo by si mali deti zo školy odniesť do života?

Mali by sa naučiť spoliehať sa na vlastné sily. Netreba všetko vedieť, ale treba si vedieť poradiť.

Už niekoľko týždňov trávite ‘na ulici’. Vašim komunikačným kanálom je jednoduchý rozhovor s ľuďmi. Čo Vám dali tieto stretnutia?

Je to skvelá skúsenosť. Pozitíva vysoko prekračujú negatíva. Ružomberčania sú ku mne veľmi milí a ja sa z toho úprimne teším.

Určite sa našiel spomedzi všetkých rozhovorov s ľuďmi nejaký, ktorý vám nedal spávať. Prezradíte nám o čom bol?

Áno, bol taký, ale nemôžem ho zverejniť. Prezradím len, že som bol veľmi prekvapený, kam až môže zájsť ľudská závisť.

Akú najvačšiu klebetu ste sa o sebe počas predvolebnej kampane dozvedeli?

Klebety sa šíria neustále, najviac ma pobavila tá, že sa určite počas kampane vzdám v prospech niektorého z mojich protikandidátov. Nie je to pravda, ale ak sa o mne šíria klebety, aspoň je o mňa záujem. To je tiež dôležité...

Vždy nás rodičia učili, aby sme sa nenechali ‘zdrať z kože’. Na záver nám za zmienku stojí jeden príbeh z roku 1908, kedy zastrelil Otto gróf Seefried na Čiernom Potoku pri Osade medveďa. Seefried bol majiteľom terajšej Kuskovskej vily pri Ružomberku za Váhom. Bol náruživý poľovník a rád sa pochválil svojimi poľovníckymi trofejami. Zastreleného medveďa dal odrať z kože, kožu vyrobiť na predložku do salónu a mrcinu hodiť do Váhu. Pltníci, idúci dolu Váhom zachytili mrcinu a vytiahli na breh. Zľakli sa, že je to ľudská mŕtvola a nález ohlásili úradu, ktorý nariadil obdukciu. Dvaja úradní znalci-lekári pitvali „príšerný“ nález a usúdili, že je to mŕtvola muža v najlepších rokoch, muža z najlepšej spoločnosti, a že to bude iste výčin prekliatých panslávov. Nevedeli síce ustáliť, akého bol nebohý náboženstva, ale vyvodiť, že bol katolíkom, tiež nemohli.

Doba vždy diktovala. Niekedy si myslíme, že nič nenaučí ľudí viac, ako samotný problém. S akým druhom spoločnosti sa stotožňujete vy?

Pre mňa je najdôležitejšie, aby bolo zriadenie štátu založené na báze občianskosti, kde sú ústavou garantované práva a povinnosti jednotlivca a je garantovaný princíp slobody jednotlivca.

-----

Náš svet nám odjakživa ponúkal možnosti. Ľudia si ich však nie vždy uvedomujú. Čo nás na Michal Lazárovi zaujalo je, že sa o krízach a problémoch spoločnosti vyjadruje aktívne a pozitívne. Dokonca aj vtedy, keď iným úsmev typicky po chvíli vyhasne. Svojim kreatívnym zmýšľaním niekoľkoročného lídera a Sherlocka obyčajných ľudských vzťahov, vie Michal priniesť nové možnosti a riešenia do všetkých sfér nášho života a tým nás inšpirovať k lepšiemu.