BLOG SEM, BLOG TAM - rozhovor s blogerom Jánom Benčíkom

Ján Benčík je autorom blogu: https://dennikn.sk/autor/jan-bencik/. Mnohí z radu neonacistov a fašistov sa mu za jeho aktivity intenzívne vyhrážajú, verbálne osočujú a pritom im nastavuje číre národniarske zrkadlo. Do Ružomberka sa prisťahoval pred 41 rokmi - vtedajší zamestnávateľ mu totiž na Liptove poskytol byt. Kontakt na neho mi dal jeden miestny fotograf tesne po tom, ako mu koncom roka 2016 bola udelená Biela vrana za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin. Odvtedy sme sa stretli párkrát a vždy to stálo zato.

 

Foto: archív autora, z udeľovania Bielej vrany. Od roku 2008 ju udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS, 2016.

 

Foto: Ružomberok 24, 1990. Ján Benčík, jeden z predstaviteľov Novembra´89 v Ružomberku, mal tú česť oficiálne privítať Václava Havla, posledného československého a prvého českého prezidenta, ktorý dňa 16.mája 1990 navštívil Ružomberok.

 

ZH: Odkiaľ pochádzaš?

JB: Zo Slovenska. Môj otec bol dolnozemský Slovák z Rumunského Nadlaku. Mama sa narodila v Spišských Vlachoch a vyrastala vo Vrútkach. Ja som sa narodil v Bratislave a vyrastal som v Mostovej a Veľkom Lome. Oženil som sa v Krupine a bývam v Ružomberku.

 

ZH: Povedal by si niekedy v minulosti, že sa budeš jedného dňa venovať tomu, čomu sa venuješ dnes?

JB: Nie. Nejaké veci som písal už predtým, ale bolo to niečo iné.

 

ZH: Čo pre teba znamená aktívny dôchodok?

JB: Momentálne presne to čo robím. K tomu nejaká turistika a pobyt v prírode. Nezastaviť sa. Ani duševne, ani fyzicky.

 

ZH: Považuješ sa vôbec za dôchodcu?

JB: Nedá sa to poprieť. Nechodím niekam do práce, ale napriek tomu zväčša pracujem ďaleko viac ako kedysi. Akurát ma za to nikto neplatí.

 


Foto: Fedor Polóni, dišputa LEP - LÁSKA K VLASTI, Galéria Ľudovíta Fullu- SNG, Ružomberok, február 2017.

 

ZH: Za tvoje aktivity si medzinárodne oceňovaný. Nahliadaš do súkromia extrémizmu, hľadáš reálne východiská, zatiaľ čo sa iní prizerajú. Mňa zaujalo to, ako prepájaš virtuálnu realitu s realitou "pozemskou". Čo pre teba znamená virtuálna realita a čo by si robil, keby nebol Facebook?

JB: Realita na sociálnych sieťach je pre mňa až príliš skutočná. Neraz nepriateľská, stresujúca a nebezpečná. Ale je tam okrem temnej strany aj svetlá. Priatelia, inšpirácia, múdri ľudia. Čo by som robil bez Facebooku? To, čo predtým, keď som bol mimo neho. Čítal by som veľa kníh a bol viac v prírode.

 

ZH: Akú radu by si dal širokej verejnosti, aby sa vyhli uvereniu tomu, čo je nebezpečné a čo vo väčšine prípadov podsúva aj samotná ĽS NS?

JB: Aby si informácie, ktoré sú dnes ľahko dostupné preverovali a nenaleteli na každú hlúposť. Absolventi Google univerzity, alebo Vysokej školy života, ktorí sú takí aktívni na sociálnych sieťach, určite nie sú rovnako hodnoverným zdrojom ako vedci s patričným vzdelaním, ktorí sa venujú serióznemu výskumu. Jedným z návrhov Kotlebovej strany, ktorý nachádza širokú podporu v antivax hnutí, je zavedenie nepovinného očkovania. O tom aké to môže byť nebezpečné svedčí epidémia osýpok, ktorá sa z Rumunska rozšírila do Maďarska a vyžiadala si doposiaľ 17 obetí.

 

Foto: zdroj Facebook, 2017.

 

ZH: Chceš niečo dodať k tvojim "screen shotom" ľudí s nenávistnými prejavmi voči tebe? Kombinuješ v nich text s obrazom a potom ich zverejňuješ na socálnej sieti. Aké ohlasy na tieto diela má široká verejnosť?

JB: Čo sa týka zverejňovania nenávistných prejavov v blogoch, tak rozporuplné. Je veľké množstvo ľudí, ktorí ma podporujú a úprimne mi fandia. A sú ľudia, ktorí ma za to čo robím, nemenej úprimne nenávidia. Pokiaľ podobné veci zverejňujem na svojom profile, mám nastavené súkromie, to vidia iba moji priatelia, takže široká verejnosť to nevidí a nemôže preto reagovať. Mal som evidentne medzi priateľmi aj "krtka", ktorý ma na Facebooku udal a bol som dočasne zablokovaný. Myslím ale, že som správne odhadol, kto ním zrejme bol, lebo už sa to neopakovalo. Hoci...

 

 


 

 

Foto: zdroj Facebook, Ján Benčík - album MOJI FANÚŠIKOVIA. Screen shoty s vyjadreniami ľudí o Jánovi Benčíkovi, 2017.

 

ZH: Pozrime sa na vizuálne kreácie tvojich online vyhrážačov a anonymných osočovačov - graficky a intelektovo sú na primárnej úrovni. Stále však dokážu osloviť veľký počet ľudí na Slovensku a za hranicami. Záznamy obrazovky, ktoré priebežne archivuješ sú pre mňa nesmierne zaujímavé. Myslíš, že by si z nich raz urobil aj výstavu?

JB: Výstava? To ma zatiaľ nenapadlo. Niečo také síce urobil už Peter Kalmus, ktorý preniesol na panely dvanásť mojich blogov o extrémistoch. Ale zrejme by sa dal urobiť aj iný typ výstavy, mapujúci pomocou screenshotov podhubie nášho extrémizmu a konšpirátorskej society.

 

Foto: archív Open Gallery, Bratislava. Peter Kalmus - výstava Hranice tolerancie prezentujúca skutočnú tvár 12 „osobností“ z radov stany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Dielo „12 apoštolov“ vzniklo na základe blogov Jána Benčíka, 2016.

 

ZH: Nedávno si bol na Facebooku zablokovaný. Ako si sa počas týchto dní cítil a čo bolo dôvodom blokovania?

JB: Je to taká paradoxná situácia, ktorá je bohužiaľ typická pre fungovanie tejto sociálnej siete. Facebook ma dvakrát v jednom týždni potrestal za zverejnenie výhražných komentárov iných osôb. Z toho v druhom prípade boli zamierené voči mne. Vraj mi treba dať poriadne na hubu, alebo ma zastreliť. A čo myslíte, koho Facebook potrestal? Toho, kto sa vyhrážal? Nie, ani náhodou. Potrestal mňa, ktorý som to zverejnil. A nepomohli žiadne protesty či snaha vysvetliť situáciu. Robia to automaty a komunikujte so strojom. Vo svete Facebooku zrejme už nastali oné známe „nové dobré časy,“ známe z poviedok sci-fi, keď o tom, čo je správne, rozhodujú stroje.

 

ZH: Aké zákonitosti má v tvojom ponímaní sloboda slova?

JB: Sloboda slova nie je neobmedzená. Existujú prirodzené mantinely slobody slova vychádzajúce napríklad z výchovy k slušnosti. Tiež existuje pravidlo, že moja sloboda slova končí tam, kde začína obmedzovať slobodu slova iných. A existujú aj mantinely stanovené zákonom. Vyhrážanie, urážky a podobne, nemajú so slobodou slova nič spoločné. Rovnako ako veci explicitne pomenované v trestnom zákone - propagácia hnutí smerujúcich k potláčaniu práv občanov alebo popieranie holokaustu.

 

ZH: História formuje vedomie spoločnosti. Minulosť je nesmierne dôležitá pre vývoj budúcnosti. Práve história vyzýva ku kritickému uvažovaniu. Pozrime sa však na výchovu v rodinách a etické normy. Extrémista bude vždy v rodine vychovávať extrémistu. Aké postupy navrhuješ školám na Slovensku, aby viac na fašizmus a extrémizmus na školskej pôde upozorňovali a riešili problémy, ktoré majú korene v samotných rodinách?

JB: Dôležité je učiť v školách kritickému mysleniu a chápaniu súvislostí. Deti vychovávané extrémistami môžu však byť poriadne tvrdým orieškom. Aj preto treba urobiť všetko, aby sa hnedý a červený mor nešíril.

 

ZH: Myslíš, že pomôže extra hodina dejepisu týždenne, ktorú vláda navrhuje?

JB: Ak ju k prospechu veci využije fundovaný vyučujúci, tak áno. Inak nepomôžu ani tri.

 

ZH: Čo by si poprial mestu Ružomberok? Čo by si v meste zmenil?

JB: Aby konšpirátorské a neoľudácke podhubie, ktorému sa aj tu darí, nenaberalo na sile.

 

 

Spýtali sa tiež:

Marek Šulík, dokumentarista, režisér.

MŠ: Odkiaľ berieš silu, bojovať s blbosťou? Ako sa nedať znechutiť netoleranciou, neempatiou, agresivitou Vami kritizovaných?

JB: Akosi som sa zaťal, ale v poslednom čase ma to začína zmáhať. Začína byť na mňa tej sústredenej zloby už priveľa. Ale snáď sa z toho zmátožím.

 

Anton Šulík, riaditeľ Mestského divadla v Žiline, divadelný režisér.

AŠ: Z čoho vyviera vo Vašom veku potreba angažovanosti a aktivizmu?

JB: Možno z niečoho, čo vo mne roky driemalo a čakalo na príležitosť.

 

Peter Machajdík, hudobný skladateľ:

PM: Ja sa neviem pýtať, čo s ľuďmi ako som ja, ktorí sa prizeráme na to, čo sa deje, ale nevieme sa pýtať?

JB: Myslím, že odpovedí aj na nepoložené otázky je tu už dosť.

 

Ďakujem za rozhovory,
Fotobežka