Denimize - o textilnom ateliéri Biby a Barbory Dúhových

ZH: Prečo práve Denimize?

Barbora: Našu značku textilného ateliéru sme tak pomenovali, lebo sme v tvorbe začali používať prevažne džínsovinu. Najskôr sme vyrábali koberce a potom sme pridali aj iné dizajnérske kúsky ako dekorácie na kvetináče, rôzne izbové a módne doplnky. Každý má doma v skrini staré džínsy - je to všestranný materiál, ktorý sa dá perfektne využiť. O recyklácii ani nehovorím...

 

ZH: Koľké ste v tíme?

Biba: Dve - ja a moja dcéra Barbora. V biznise sme si rovnocenné a dá sa povedať, že sme zohraté.

 

ZH: Aké dizajnérske kusy ste doteraz vytvorili?

Barbora: Čo sa týka interiéru, v našich rukách vznikli koberce, prehozy, vankúše, tulivaky, tienidlá a iné interiérové doplnky. No a z módnej sféry - 11. mája ideme v Bratislave odprezentovať kolekciu kabeliek, ktorá vznikla ku kolekcii odevov dizajnérky Lýdie Eckhardt. Názov májovej prehliadky je "S LÁSKOU".

 

ZH: Akým spôsobom ste sa zoznámili s Lýdiou Eckhardt?

Barbora: Oslovila som ju ja po prečítaní článku, kde sa zmieňovalo, že návrhárka rada spolupracuje s inými tvorivými dušami a že podporuje recykláciu. Lýdia mi hneď odpovedala - poslala nám fotografie jej odevov a my sme hneď začali pracovať na kolekcii kabeliek. Prepojenie bolo jednoduché.

 

 

ZH: Poznajú vašu značku v Ružomberku?

Barbora: Nemyslím, že dostatočne. Mňa s mamou ľudia poznajú - mamu pozná veľa ľudí vďaka tomu, že 13 rokov pracovala v miestnej módnej firme ModePlus.

 

ZH: Biba, prečo si z firmy odišla?

Biba: ModaPlus zanikla. Chcela som aj zmenu - šla som pracovať do krčmy. Zároveň som sa venovala Multi-level marketingu a založila som si živnosť. Zohnala som si asi 100 ročné krosná, priniesla som ich do obývačky a začali sme aj s dcérou tkať. Takto vznikol náš ateliér.

 

ZH: Kde vás nájdeme online?

Barbora: Na Instagrame, Etsy, Sashe, Facebooku. Momentálne pracujeme aj na e-shope v Anglicku.

 

ZH: Aký je tvorivý biznis v Ružomberku?

Barbora: Ľudia na Slovensku sú vo všeobecnosti stále dosť konzervatívni. V Ružomberku nad recyklovanými vecami ľudia ohŕňajú nosy. Čo sa týka zákazníka, je to tu ťažké - miestni uprednostňujú komerciu. Čínske obchody - stále v nich ľudia vo veľkom nakupujú nekvalitné a gýčové produkty. My chceme docieliť "zero waste".

 

ZH: Čo je "zero waste"?

Barbora: V dnešnej dobe ľudia nakupujú bez rozmýśľania. Žijeme v nadprodukcii a je ťažké ľudí vychovávať k remeslu a handmade prístupu. Aspoň keby ľudia nakupovali menej a nie v lacných obchodoch s nízkou kvalitou. O ručne vyrobený produkt sa treba starať. V Ružomberku sa ľudia hanbia priznať, že nakupujú v second handových obchodoch. Ale to sa už zhovárame o statuse. Veď predsa second hand princíp už existoval v minulosti, keď mladší súrodenec zdedil veci od staršieho. Ľudia v minulosti jednoducho viac kombinovali. "Zero waste" je o neplytvaní a potenciálnom využití všetkého, čo je v ponuke. Absolútna recyklácia...

 

ZH: Ktorí módni dizajnéri vás inšpirujú?

Barbora:  Ja hľadám inšpirácie takmer všade. Nemám však ikonu, ktorú by som uctievala. Inšpiruje ma napríklad Vivienne Westwood. Vo všeobecnosti si dizajnérov vážim, lebo viem, aká je to drina...

 

ZH: Barbora, si matkou dvoch detí - ako kĺbiš prácu s výchovou?

Barbora: Ešte donedávna som to mala náročné. Dcéra Marína ešte nechodila do škôlky. Syn Renáto už bol v povinnej školskej dochádzke. Keď sú doma deti, ťažko si žena nájde čas na tvorbu. No deti sa učia pozorovaním a tak doma nasali prístupy k tvorivým procesom. Vedia svoje aj o recyklovaní. Raz som šla so synom do mesta a videl ako niekto vyhadzoval tepláky do kontajnera. Keďže Renáto vyrastá v recy-prostredí, mal na to svoj názor. Môžete uháduť, aký...

 

ZH: Kde sa vidíte o desať rokov?

Bibiána: Ja na dôochodku.

Barbora: Ja asi niekde v zahraničí. Je ale ťažké premýšľať o tom, čo bude za 10 rokov. Samozrejme, že si predstavujeme, že budeme spolupracovať s významnými návrhármi. Cheme sa zamerať na interiérové doplnky, ktoré budú môcť zdediť aj ďalšie generácie, čiže o 10 rokov by nás mohli ľudia vyhľadávať.

 

Ďakujem za rozhovor.

ZH, máj 2018.