Spod rúška - Martin Kilársky, otec troch detí, autor unikátnej encyklopédie panelákov na Slovensku

Foto: ©️Autor, apríl 2020.

 

Martin je finančný poradca v spoločnosti Partners Group SK, otec 3 detí, cez víkendy železničný archeológ, turistický sprievodca, chronický otravovač manželky s poznatkami z histórie a geografie.

Viac: Aké byty

 

 

ZH: Ako ovplyvnila súčasná Korona Tvoj každodenný život?

MK: Korona ovplyvnila náš život sekundárne. Primárne ho ovplyvnila naša dcéra Terézia Lýdia, ktorá sa nám narodila v polovici decembra minulého roku. Narodila sa s Downowým syndrómom, čo nevnímame ako koniec sveta, no na svet si priniesla aj vadu srdiečka - defekt predsieňovo-komorovej priehradky a to nám na nálade nepridáva. Jednoducho srdiečko nepracuje tak ako má a je to vážny problém. Od začiatku januára sme v Bratislave a náš život sa zredukoval len na návštevy nemocnice a dennodenné zásobovanie našej slečny materským mliekom. V zdravotníctve je núdzový stav - operácia, ktorá by to vyriešila je v nedohľadne. Mlieko nosíme len na vrátnicu, ďalej nás nepustia. Čiže nám je ťažko - búrku s bleskami máme už od Vianoc. Pridal sa len silný vietor - Korona.

 

ZH: Čo Ťa doposiaľ najviac zaskočilo?

MK: Pozitívne ma zaskočilo, ako sme všetci vzorne začali nosiť rúška a ako sa to zatiaľ poctivo dodržiava. Veľmi pozitívne ma zaskočila čistá voda v benátskych kanáloch, delfíny v Benátkach, v Cagliari, či kde to bolo, ďalej výrazne znížené emisií nad mestami.
Negatívne ma zaskočilo ako sa vírus rozmohol v Európe a dennodenné počty mŕtvych v Taliansku a Španielsku. Ako keby tadiaľ prechádzal front počas 2. sv. vojny.

 

ZH: Ako pomáhaš druhým?

MK: Najviac si asi pomáhame my s manželkou Maruškou. Ja som muž - tvárim sa, že je všetko v najlepšom poriadku. No ona, citlivá žena a mama, ktorá už vyše mesiaca nevidela naživo svoje dieťa, maximálne len na fotkách cez Whats Upp od sestričiek, to má omnoho ťažšie. Veľmi nám však pomáha humor. 

 

ZH: Pomáha Ti niekto? Ako?

MK: Najviac nám asi pomohla moja 84-ročná babka, ktorá nám uvoľnila byt, v ktorom môžeme teraz bývať. Inak žijeme v Ružomberku.
Manželkina mama, teda moja svokra, krstná mama a birmovná mama v jednej osobe, býva v Stropkove, tiahne jej na 80 rokov - tam fyzickú pomoc nemôžeme očakávať. Musia vystačiť len dennodenné modlitby. Moji rodičia sú „na telefóne", keď ich o niečo poprosíme, pomôžu.

 

ZH: Čo je pre Teba momentálne najťažšie?

MK: Pre mňa je to skĺbiť prácu so starostlivosťou o deti a návštevy nemocnice. Večer, keď si líhame do postele, snažíme sa nezúfať. Pre manželku je to fakt, ako uniesť to, že musí žiť v izolácii od svojej dcéry.

 

ZH: Čo si myslíš o finančnom dopade COVIDU-19 na ekonomiku v našom štáte?

MK: Pravdepodobne to veľmi zabolí. Čítal som vyjadrenia rôznych podnikateľov, že kríza v roku 2009 bola „prechádzka ružovou záhradou", a toto bude niečo oveľa horšie. Keďže sme veľmi proexportne orientovaná ekonomika - čo výrobok, to auto, trochu mám obavy, aby to s nami bolestivo nepozametalo podlahu.

 

ZH: Aké riešenia navrhuješ?

MK: Zdravý rozum a otvorenú myseľ pre ľudí, ktorí momentálne riadia štát. Viac k tomu neviem povedať.

 

ZH: Čoho sa najviac bojíš?

MK: Detská kardiológia na Slovensku je na veľmi dobrej úrovni. Veríme, že to s dcérkou dobre dopadne. Skôr sa bojím, že to praskne v ekonomike a doplatíme na to nejakým spôsobom všetci. Najhoršie je, že absolútne neviem, čo očakávať. Keď som si bral Marušku za manželku, tam som vedel veľmi dobre, koho si beriem. Ale v tomto prípade? Len Pán Boh vie…

 

ZH: S čím, myslíš, budeš potrebovať pomôcť o pár mesiacov?

MK: Hádam to nevyznie namyslene, ale dúfam, že s ničím. Prajem si, aby to s dcérkou dobre dopadlo, aby Covid-19 čo najrýchlejšie odišiel do učebníc a nech je ten úder čo najemnejší.
Nech sú naše problémy len to, kto a kedy pôjde vybrať deti zo škôlky a školy. Ale tie delfíny a čistá voda, to by mohlo zostať.