Muž s vtákom na pleci (Vlado Lukáč)

Muž s vtákom na pleci (Vlado Lukáč)

S Vladom sme sa zoznámili v miestnej čokoládovni Passé v Ružomberku, kde ešte v máji sedel na káve za prítomnosti svojich dvoch domácich zvierat: straky a psa. Vlado nás zaujal jeho excentrickosťou sprevádzanou exotickým akcentom. Odvtedy sme sa s ním pravidelne stretávali. V našej prvej augustovej edícii Fotobežky Vám ponúkame strohý náhľad do jeho života.

  • Profil: Vlado Lukáč
  • Povolanie: penzista, v minulosti obchodný zástupca vo Francúzsku.

Vlado, odkiaľ pochádzaš?

Narodil som sa v Paríži v roku 1951. Môj otec pochádza z Blažoviec pri Martine. Otec bol advokátom, spočiatku študoval v Martine a neskôr pokračoval študovaním medzinárodného práva v Bratislave, ktoré s prestupom ukončil v Prahe. Tam sa spoznal s mojou mamou a tam sa aj s ňou oženil. Podľa miestnych informácií momentálne zisťujem, že v Ružomberku si otec v minulosti zriadil svoju prvú advokátsku kanceláriu.
Po ukončení pôsobenia v Ružomberku neskôr odišiel do Chebu, kde začal obchodovať s uhlím. Predával ho do Nemecka. V roku 1948 utiekol do Norimbergu do československých táborov Červeného kríža. Tam vtedy vybavovali politickým emigrantom cestovné dokumenty, aby sa mohli dostať ďalej do sveta. Otec bol narodený v roku 1921. Cez Nemecko sa rodičia pokúšali z politických dôvodov emigrovať do Spojených štátov amerických. Nepodarilo sa im to však, a tak sa nakoniec usadili vo Francúzsku. Moja mama bola v čase emigrácie v druhom stave a keďže prechádzali obaja neskutočným množstvom stresu, dieťa následkom toho potratila.
Vo Francúzsku môj otec pôsobil ako špeditér. Vedel totiž dobre nemecky a to bolo výhodou. Otec sa učil medzi dvoma svetovými vojnami jazyky, naučil sa aj francúzsky.

Máš rozsiahlu rodinu?

Mám troch súrodencov; dvoch bratov a jednu sestru. Mám aj vlastné deti. Všetci sú usadení vo Francúzsku. Moja ružomberská rodina pozostáva z mačky menom Mimi, fenky Laury a sojky menom Pirát. Mal som aj straku, ale tá mi nedávno uletela. Lory je z útulku zo Zlatých Moraviec, kde som býval predtým, ako som sa nasťahoval do Ružomberka.

Akým jazykom ste sa doma rozprávali?

Otec doma rozprával po slovensky a mama po česky. Vďaka tomu viem aj rodnú reč.

Čím si bol vo Francúzsku?

Obchodným zástupcom. Predával som potraviny po celej krajine. Nie je miesto vo Francúzsku, kde by som nebol.

Čo si vyštudoval?

Študoval som jazyky a teológiu na Slovenskom inštitúte Cyrila a Metoda v Ríme. Do Talianska som odišiel ako 9 ročný chlapec. Domov do Paríža som chodil len raz ročne, a to na celé leto.

Aký dopad na tebe zanechalo odlúčenie od rodiny?

To, že som nebol s mamou zanechalo na mne následky. No taký bol môj život, musel som sa s tým vysporiadať. Po výučbe som šiel hneď pracovať.

Rozprávaš viacerými jazykmi, akými?

Hovorím dokonale 5 jazykmi: taliansky, nemecky, anglicky, po francúzsky a slovensky.

Zanechal si vo Francúzsku rodinu. Akým spôsobom ste v kontakte?

Áno, mám dve deti; dceru a syna. Sú vo Francúzsku, môj syn žije pri Paríži a dcéra v strednom Francúzsku. Vždy, keď idem do Francúzska, stretneme sa. Chodievam tam pravidelne na Dušicky, keďže tam mám pochovaných oboch rodičov.

Prečo si sa rozhodol vrátiť na Slovensko, konkrétne na Liptov?

Na Slovensko som sa vrátil pred štyrmi rokmi. Lákalo ma rodinné pozadie, pôvod a pôsobenie otca v Ružomberku.

Poznal si tu niekoho po príchode?

Nie, nepoznal.

Si veriaci?

Som kresťan.

Necítiš sa tu izolovane? Ako tráviš svoj voľný čas?

Nežijem izolovane. Viem jazyky a to je bránou do života. Pre mňa je dôležitá komunikácia. Nemám tu najbližších kamarátov. Mám svoje zvieratá. Vo voľnom čase chodievam do krčmy; tam sa totiž človek veľa dozvie. Nedávno som sa tiež stal členom rybárskeho združenia.

Chceš na Liptove zostať?

Áno.

Ako sa ti páči v Ružomberku a čo by si v meste zmenil?

Je tu nádherná príroda. Slovensko je môj domov. Francúzska krajina je rovinatá, zatiaľ čo Slovenská príroda má nádherné doliny a majestátne hory. Začiatky boli pre mňa na Slovensku tažké. Hneď ma prešla ilúzia, keď ma párkrát okradli. Ľudia majú v sebe zakorenené predstavy, že keď človek pride zo zahraničia, donesie kapitál. Niekedy mi účtujú trojnásobné ceny. Zmenil by som tu veĺa vecí, hlavne ľuďom výplaty. Mladým ľuďom by som organizoval viac kvalitných kultúrnych podujatí, nech majú kde chodiť.