Tanec s vlkmi (Tatiana Sičáková)
Tanec s vlkmi (Tatiana Sičáková)
V okolitých obchodíkoch mesta z okien výkladov na nás nežne už od leta pozerajú plagáty s blond tanečnicou. Odvtedy my zizame na tanečnicu, ktorej zmyslom života je niečo, čo kedysi ruský maliar a skúmateľ tanca a pohybu ako vyjadrovacieho média, Vasilij Kandinsky nazval "vertikálny prejav horizontálnej túžby".
- Profil: Táňa Sičáková
- Povolanie: tanečná trénerka.
Táňa a jej rodina pochádza z Martina. Má 28 rokov a nemôžete ju v meste prehliadnuť. Ako 10 ročná sa prisťahovala do Ružomberka, kde sa po vyštudovaní Európskych kultúrnych štúdií usadila. Bakalárske štúdium ukončila v Banskej Bystrici na UMB v roku 2008. Nasledovne sa Táňa rozhodla v roku 2009 pokračovať v magisterskom štúdiu v Nitre. Na Univerzite Konštantína Filozofa, na katedre filozofie bola jej špecializáciou kultúra. Venovala sa francúzštine, nemčine, ruskému a anglickému jazyku. Po štúdiu v Banskej Bystrici si dala prestávku, kedy odišla pracovať do Yorku v severnom Anglicku. Hneď nato sa usadila v Bratislave, kde pracovala popri škole v bare.
Prečo si pociťovala potrebu odísť?
Potrebovala som pauzu od študovania, zmenu prostredia, preto som na pár mesiacov odišla pracovať do Yorku do jednej reštaurácie. Neskôr som sa usadila v Bratislave. Tam som pracovala v bare. Bývala som vtedy v úžasnom kumbálku, ktorý nemal viac ako 20 metrov štvorcových.
Tvoj otec je známy úspešnou tanečnou históriou, môžeš nám povedať o ňom viac?
Jasné, otec ako tréner sa s jeho tanečným klubom už v roku 1991 umiestnil vo finále na majstrovstvách sveta v tanečných formáciách v Nemecku . Moja mama bola súčasťou tejto formácie. V Martine založil popri škole 1. Martinský tanečno-športový klub, ktorý tam nechal, keď sme sa presťahovali sem, do Ružomberka. Mali vynikajúce výsledky už keď tancovali v páre s mamou, ale podľa mňa sa našiel hlavne v trénerstve, keďže je prirodzene vodcovský typ. Aby ste mali predstavu, čo sú formácie: 8 párov (16 ľudí) musíte naučiť zložitú choreografiu, ktorú musíte najprv postaviť, spraviť k nej "scenár", dať spraviť hudbu... týchto 16 ľudí musíte každého osobitne vytrénovať, ich pohyby musia byť úplne synchrónne, tvary jednotlivých figúr musia mať presný tvar. Všetkých 16 ľudí sa na seba spolieha a tvoria jeden celok, z ktorého máte naozajstný zážitok. Chce to veľa práce, sebazaprenia, hádok, času, trpezlivosti, disciplíny. Ale vďaka tomu všetkému sa za komunizmu dostali za hranice Slovenska a reprezentovali.
Hlavný hrdina filmu TANEC S VLKMI sa dostáva do styku s miestnym indiánskym kmeňom. Po prvotnej nedôvere sa s Indiánmi veľmi zblíži, a tento vzťah neskôr prerastie do stavu, z ktorého už niet návratu. Ty svoje domorodecké inštinkty riešiš po svojom. Ako sa dá podľa teba vybudovať dôvera človeka k človeku v malom meste, kde každý o každom niečo vie?
Párkrát sa spáliš, párkrát sa dozvieš, čo nechceš, alebo čo nie je pravda...časom si začneš dávať pozor, čo, komu, kde a o kom alebo o čom rozprávaš. Je veľmi smutné, keď sa dostaneš do štádia, keď nikomu neveríš. Preto sa spolieham na to, že ľudia sú predsa len dobrí a nerobia zle naschvál. A keď to náhodou urobia, tak sa prirodzene vyselektujú z môjho okolia. Veľmi rýchlo. A nie je mi to ani ľúto, naopak, som rada, keď sa to dozviem čo najskôr. Podľa mňa keby ľudia robili to, čo ich baví, mali pri sebe toho, koho majú radi,a mali dosť práce, aby ich zabavila väčšiu časť dňa, tak nemajú čas, chuť, ani dôvod na podpásovky.
V každej žene sa skrýva divoška, súhlasíš s tým? Treba ženy vôbec krotiť?
Neviem ako ty, ale raz za čas si zavrieskam. Tak od srdca. Keď idem so psom do lesa. Aspoň nemusím vrieskať niekde v spoločnosti. Skrotená žena je nešťastná, aj keď si myslí, že je šťastná, lebo sa krotí zo správnych dôvodov (postavenie v spoločnosti, rodina, manžel, milenec). A keď sa snaží vyhovieť ostatným bez toho, aby brala ohľad na seba. Mňa už krotili, aj som sa dala. Ale nakoniec si asi aj tak spravím po svojom. Ja som besná, ale viem, že ty si oveľa divokejšia ako ja, preto ťa mám rada a môžem s tebou stráviť veľa času. Lebo si sama sebou...vtedy nemá nikto okolo teba problém byť sám sebou. A tak by to malo byť. Nesedieť na stoličke na pol zadku, nebyť stále v strehu, že či som toto mohla a či to už nebolo moc. Nevyčítať si pred zrkadlom, keď sa večer odličujem akúkoľvek situáciu z toho dňa a moju reakciu na ňu. Áno, stane sa že o ou.... ale komu nie. A čo keď? A možno sa do toho vlastne vôbec nerozumiem :)