VIRTUREALITA: rozhovor s prof. Akad.mal. Jánom Kudličkom, ArtD a hudobníkom Petrom Machajdíkom

VIRTUREALITA: rozhovor s prof. Akad.mal. Jánom Kudličkom, ArtD a hudobníkom Petrom Machajdíkom

S maliarom Jánom Kudličkom sa poznáme už roky, odkedy pôsobil ako profesor na VŠVU - Ružomberok na Katedre úžitkového umenia II. Odvtedy s ním často spontánne dišputujeme o všetkom, čo nás v kultúre a jej vzťahoch zaujíma. Prof. akad. mal. Ján Kudlička, ArtD sa narodil v Ružomberku, kde doposiaľ žije aj s rodinou. Ako maliar a pedagóg pôsobí na medzinárodnej scéne, vyučuje na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku, je ČLOVEKOM, akého už len tak ľahko nenájdete.

Hudobník Peter Machajdík bol v minulosti pre nás cudzincom, v dnešnej dobe je pre nás viacmenej zjavením - je tu, ak keď tu nie je a naopak. Pamätáme si ho spred Letkovej cukrárne v Ružomberku, ešte predtým, ako sme začali spoznávať jeho hudbu. V malých mestách častokrát predstavia tvorivých jedincov ich vlastné deti. A tak nás spolu s deťmi pozvali na čaj k nim domov. Dnes už nadšene načúvame Machajdíkovým hudobným kreáciám. Machajdík je spoluorganizátorom hudobných podujatí v Ružomberku s názvom HUDBA U FULLU. Do novín nám obaja hostia prispeli niekoľkými odpoveďami adresovanými na ich prežívanie:

ZH: Sama sa pohybujem v rámci niečoho, čo som nazvala konfliktná harmónia. Verím, že človek potrebuje konflikt, aby mohol kreovať. Dávam si tiež záležať na tom, aby som sa neukrátila o pôžitky bežného života. Čo je Vašim najvačším zdrojom / poháňačom?

JK: Viete, ja osobne nerád narábam s pojmom umelec. Kreativita je spontánna záležitosť. Verím, že človek má tvorivosť v sebe, len ju treba neustále kultivovať. Buď to v človeku je, alebo nie je. Umenie je úžasné médium. Možno, že je to v povahe človeka. Ja osobne nerád sedím a nečinne sa na niećo prizerám, potrebujem neustále niečo robiť. Je to jedno, či robím v záhrade, alebo v ateliéri.

PM: Hudbu tvorím spontánne. Večer, keď si líham, komponujem v hlave, ráno si veci zapíšem…Znie to jednoducho, no reálne je to omnoho komplexnejšia záležitosť. Som vyštudovaný ekonóm…V minulosti som odišiel žiť do Nemecka. O mojej hudne nik na Slovensku netušil.

ZH: Kto Vás na počiatku tvorby najviac inšpiroval?

JK: Pre mňa to bol vplyv osobnosti Josefa Pospíšila, textilného výtvarníka z Prahy, spájal sa s mojimi stredoškolskými rokmi. Bol to práve on, s kým sme chodievali do prírody a nechali sa ňou inšpirovať. Samozrejme, neskôr to boli veľké osobnosti, ako Ľudovít Fulla, Ester Martinčeková- Šimerová, Martin Martinček, Ivan Laučík, Milan Adamčiak, folková speváčka Zuzana Homolová a iní. Dnes sa nechám inšpitovať aj synom Borisom, ktorý pôsobí ako slovenský scénograf v Národnom divadle vo Varšave a na iných svetových scénach. Máme veľa spoločného.

PM: Dopisoval som si a stále si dopisujem s ľuďmi z hudobnej scény, s výtvarníkmi. Napríklad mám doma listy od Arva Pärta…

ZH: Pán Kudlička, mňa zaujíma Váš postoj k virtuálnemu a to, ako obchádzate obrazovky počítačov. Nie je v dnešnej dobe ťažké odmietať elektronickú komunikáciu?Však takmer všetka korešpondencia na digitalizácii visí…

JK: Pre mňa ľudia, ktorí neustále nazerajú do obrazoviek vyzerajú čudne. Na prvý pohľad, keď sa zrakom odlúčia od virtuálneho sveta, lebo k nim chce niekto fyzicky prehovoriť, pôsobia zmätene. Ja na komunikáciu potrebujem osobný kontakt a dokážem bez elektronickej korešpondencie existovať, aj napriek tomu, že doba diktuje inak.

PM: Je to úžasné pozorovať, aká bola korešpondencia pred pár rokmi a aká je teraz. Doba sa zrýchlila a s ňou aj formy komunikácie. Na moju adresu pred pár rokmi poslal Peter Gabriel asistenta s platňou. Dnes sa všetko rieši elektronicky.

ZH: Nedávno som si čítala o Michelovi Maffesoli, francúzskom sociológovi talianskeho pôvodu, ktorý pôsobí v Paríži ako riaditeľ CEAQ - Centra pre výskum aktuálneho a každodenného. Vo svojich prácach sa venuje predovšetkým sociálnym komunitám a predstavivosti. Hovoriac o sociálnych komunitách, prečo sú tvoriví jedinci dôležití pre malé mestá, ako Ružomberok? 

JK: Tvorivé duše sú tepnou mesta. Bez ich aktivít by kultúra neprúdila. Za kultúrou treba aj cestovať a navzájom jednotlivé vnemy miešať.

PM: Ja som v Ružomberku v podstate len sporadicky, ako hudobník som neustále v pohybe, kultúrny mix je pre mňa primárnou záležitosťou.

ZH: Pán Kudlička, nežiadalo sa Vám v minulosti z Liptova odísť?

JK: Možno, keby som viac chcel…No rozhodli sme sa zostať žiť na Liptove. jedného času som žil v Liptovskom Mikuláši, aj v Prahe, študoval som umenie v Bratislave. S Prahou ma spája rodinné zázemie. Veľa času trávim cestovaním, hlavne do Poľska.

PM: Ja odchádzam neustále, aby som mohol vôbec prísť…

ZH: Peter, si spoluzakladateľom hudobných podujatí s názvom „HUDBA U FULLU“, kde združujete veľké mená z oblasti hudby. Každý mesiac realizujete v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku koncerty. Ako sa vám darí?

PM: Podujatia takého charakteru, aké sme priniesli na Liptov tu doposiaľ neboli. Ľudia majú jedinečnú šancu vypočuť si kvalitné repertoáre, realizované kvalitnými hudobníkmi. Čo už viac si Liptov môže priať?

Ďakujem za rozhovor, Zuzana Hrušková, november 2015.