STÁLE NEŽNÁ ?

STÁLE NEŽNÁ ?

Foto: Marlene Hrušková, vtedy 10 rokov, 2019, zdroj Fotobežka. ZÁPISKY Z NEŽNEJ - výzva pre verejnosť Liptova aby sa zapojili svojimi spomienkami a prispeli do diskusií na tému 30 rokov od NEŽNEJ. Mohli ste tak urobiť na dvoch miestach v Ružomberku - v spolupráci s Mestskou knižnicou a Galériou Ľudovíta Fullu-SNG.

 

Foto: Manifestácia občanov - 1989, filmový dokument 00:22:24 min., autor Ladislav Cserei, film si môžete pozrieť v online archíve.

 

Prívlastky nežná alebo zamatová nesie revolúcia, ktorá priniesla v období od 17. novembra 1989 do 29. decembra 1989 pád komunistického systému v Československu. Ako sme rok 1989 a časy po ňom prežívali na Liptove? Aká bola spoločenská atmosféra? Podľa slov Jána Benčíka bolo hnutie VPN v Ružomberku založené v nemocnici na chodbe pred chirurgickým oddelením. V roku 2019 zaspomínali na tieto momenty počas dišputy LEP v Galérii Ľudovíta Fullu-SNG v Ružomberku. V 2019 uplynulo 30 rokov od tejto veľkej udalosti. Zozbierali sme miestne dobové fotografie na ktorých si poniektorí našli svojich kamarátov, rodinu. Do jedného týždňa sme nainštalovali pop up výstavu fotografií a pomenovali ju, ako ináč „Nežná“. Návštevníci si ju mohli prezrieť od 14. do 30. novembra 2019 vo vstupnom priestore galérie.

 

Foto: Galéria Ľudovta Fullu-SNG, 2019, zdroj Fotobežka.

 

Hosťami pripomínajúcimi si 30 výročie Nežnej revolúcie boli Alexander Slafkovský, povolaním detský lekár, niekdajší poslanec NR SR a niekdajší poslanec Žilinského samosprávneho kraja, hudobný skladateľ, Peter Machajdík, Ján Benčík, občiansky aktivista, bloger, nositeľ ocenenia Biela vrana, spoluzakladateľ VPN v Ružomberku, člen NR SR a Fedor Polóni, fotograf, ktorý zaznamenáva dejiny Ružomberka ako málokto.

 

Je rok 2022. Kam sme sa ako ľudia, štát posunili ? Príbehov je niekoľko. Revolúcií v nás samých tiež. Mojim osobným príbehom v kontexte týchto udalostí je to, že niekoľko rokov časozberne zaznamenávam život fotografky, priateľky Eleny Klimešovej, ktorá doposiaľ ostáva nedocenená. Ako jediná žena totiž v Ružomberku zaznamenala atmosféru revolučného roku. Urobila to nežne, potichu. Vďaka tomuto gestu dnes môžme nahliadať na originálne archívne fotografie.

 

Foto: Na stanici v Ružomberku, 1989,  zdroj Elena Klimešová.

"Pre mladšich - toto bol predchodca internetu. Oficiálne médiá len veľmi neochotne a skreslene informovali o tom, čo sa deje v Prahe a v Bratislave. A tak vysokoškoláci a herci cestovali vlakmi slobody a chodili do škôl, fabrík ... a vysvetľovali, o čo im ide. Vďaka tomu 27. 11. generálny štrajk mal podporu v celej krajine a komunisti pochopili / uznali, že prehrali."

                                                                                                                                                                                                                                                         Milan Velecký

 

Pri jednom z mojich nedávnych výletov do archívu SNG som objavila niekoľko dokumentárnych fotografií z dielne autorky. Elena Klimešová o umiestnení fotografií v archíve SNG v Bratislave nevedela. Elena je doposiaľ nedocenená osobnosť a preto filmový dokument na ktorom už dva roky pracujem, si kladie otázku, prečo je tomu tak. Je to tým, že je ženou? Je to tým, že je skromná a nikdy sa nepohybovala v zaužívaných kruhoch fotografických zoskupení na Liptove? 

Autorka článku: Zuzana Hrušková, 2022

Viac: