ZÁPLETKA - rozhovor s textilnou výtvarníčkou Martou Bošelovou

ZÁPLETKA - rozhovor s textilnou výtvarníčkou Martou Bošelovou

Artfilm Trenčianske Teplice, Marta s Mirom Kasprzykom, 2000.

 

Marta Bošelová je textilná výtvarníčka a pedagogička. Žije a tvorí v Ružomberku. V umeleckej sfére sa presadila originálnymi pletenými kreáciami, ktoré sa nedali prehliadnuť.
Absolvovala štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach. Vzťah k textilu získala na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Má za sebou niekoľko módnych prehliadok, výstav a účastí na textilných sympóziách, kde predstavila široké možnosti poňatia textilnej tvorby. Utkala ornát pre Jána Pavla II., bola členkou výtvarného zoskupenia Rozeta a v Ružomberku pôsobila aj ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte KU.

 

Deň s majstrom Fullom, Marta Bošelová.
 

 

ZH: Ako si našli miesto tvoje výtvarné odevy medzi ostatnými druhmi úžitkového umenia? Hovorím o časoch, kedy odev nebol považovaný za umenie.

MB: Na Slovensku to bol ťažký boj s dlhoročne uznávaným voľným umením. Na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe však existoval ateliér odevného výtvarníctva a ako čerstvá absolventka som aj tento druh úžitkového umenia chcela predstaviť verejnosti. Prvá oficiálna výstava autorských odevov s názvom Odkedy je Dielo butikom sa konala v roku 1986 v predajni Dielo v Bratislave.

 

Odev: Marta Bošelová

 

ZH: Čo pre teba znamená stereotyp?

MB: Stagnáciu v živote aj tvorbe. Nehľadanie nových možností sebavyjadrenia.

 

ZH: Si obdivovateľkou ľudového umenia, čo pre teba znamená folklór a umelecké remeslo? Vraj si niekedy aj paličkovala, prečo si prestala?

MB: Som textiláčka, ovládam základy všetkých textilných techník. Vybrala som si tkanie a pletenie. Ľudové umenie a folklór sú moje korene, na ktorých môžu vyrásť nové výhonky.

 

ZH: Kde všade si žila a prečo si si vybrala práve tieto miesta?

MB: Primárne skúmam priestor v ktorom sa práve nachádzam.

 

ZH: Máš dcéru, aký druh výchovy si pre ňu vybrala?

MB: Cestu rešpektujúcu jej osobnosť s maximálnou toleranciu.

 

ZH: Voľná tvorba je, popri tvorbe odevu, druhým pólom tvojej tvorby. Vytvorila si tapisérie, za ktoré si dostala niekoľko ocenení na medzinárodnej a národnej úrovni. Dnes sa tapisérii venuje len veľmi málo pozornosti. Prečo práve tapiséria?

MB: Tapiséria je voľné umenie, textilný obraz, socha s posolstvo. Je to časovo náročne realizované dielo, a preto v dnešnej uponáhľanej dobe nedocenené. Odev je človeku bližšie.

 

STRATENÉ V ČASE - šliapanie po ľudovej kultúre, Marta Bošelová 

 

ZH: Do akej pozície sa podľa teba dostal súčasný umelecký odev?

MB: Je to iné, ako keď som začínala v osemdesiatych rokoch. Hranice boli zavreté, domáci trh charakterizovala priemyselná konfekcia a nič iné nebolo dostať; individualita bola potláčaná, ba priam nežiadúca. Každá odlišnosť dávala možnosť byť indivíduom, prezradiť niečo o sebe. U mňa platí starý Werichov výrok: „Šaty robia človeka“.

 

Artfilm Trenčianske Teplice, módna prehliadka odevov, Marta Bošelová, 2000.

 

ZH: Aký je rozdiel medzi tvojou voľnou a odevnou tvorbou?

MB: Pri voľnej tvorbe experimentujem s materiálmi, ktoré nerešpektujú úžitkovosť, ale odev musí byť nositeľný a nadčasový.

 

ZH: Máš obľúbeného umelca/umelkyňu?

MB: Cením si osobnosti mojej vekovej kategórie, ale tešia ma aj stretnutia s mladou generáciou študentov, či absolventov. V mnohých situáciách si spomeniem na Jána Wericha a jeho postoj k životu.

 

ZH: Aktuálne vystavuješ v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Povedz niečo o tejto výstave a prečo si na výstavu vybrala práve zvolené diela?

MB: Výstava kvôli pandémii potrvá do 16. mája 2021. Ešte nikdy som nemala takú dlhú výstavu a ešte k tomu aj bez vernisáže, návštevníkov…
Vystavené diela sú inšpirované mojím životom, výskumami v ľudovom prostredí a jeho vizuálnej kultúre; občas textil nahrádza papier a stopy textílií. 

Virtuálna autorská komentovaná prehliadka výstavy k nahliadnutiu: https://www.youtube.com/watch?v=Cws_LzTtc6U
Autor videa Ján Kuska.

 

ZH: Čo ťa momentálne robí šťastnou?

MB: Viera, že opäť budem pri stretnutiach môcť objať priateľov.