Guľaté štvorce (Martina Kršková)
Guľaté štvorce (Martina Kršková)
Dnes mapujeme život ženy, matky troch synov, učiteľky, lingvistky a milovníčky mŕtvych jazykov. Je ňou MA Martina Kršková. Keď sú štvorce guľaté, všetko funguje inak; kreativita predsa začína nesúhlasom. Martina sa nedávno vrátila žiť do Ružomberka po 13 rokoch strávených v Kanade. Zoznámili sme sa s ňou prostredníctvom vášne ku kreatívnemu ponímaniu ľudskej existencie (či už v Ružomberku, alebo na Galapágoch).
- Profil: MA Martina Kršková
- Profil: lingvistka a zriaďovateľka Maple Academy v Ružomberku.
Martina, si rodený dobrodruh, prečo si odišla z Liptova?
Narodila som sa v Ružomberku, študovala v Bratislave históriu, filozofiu, potom som odišla za manželom do Kanady. Odkedy som vnímala železnú oponu, vždy som chcela odiísť, ale iba na čas, a potom sa vrátiť. V roku 2002 nás chuť zažiť dobrodružstvo vyhnalo žit do centrálneho Yukonu, konkrétne do indiánskej osady. Tam sa mi narodili dve deti. V roku 2007 sme sa presťahovali na Newfoundland, ostrov na opačnej strane Kanady, tam sa narodil tretí syn. Odišli sme tam kôli mojmu štúdiu. Skončila som na univerzite magistra latinčiny a gréčtiny. Tu mi chýba Kanada a v Kanade mi chýbalo Slovensko. Najradšej by som žila chvíľu tu a chvíľu v Kanade. Tu učím na univerzite a založila som si vlastnú školu inšpirovanú Kanadským spôsobom. Vyučujeme jazyky tak isto, ako sa deti učia francuzštinu v Kanade.
Opíš nám indiánov, s ktorými si v Yukone žila. Aké mali charaktery?
V osade Mayo boli indiáni prijemní, nikdy sme s nimi nemali problémy - skôr naopak. Častokrát nám pomohli. Požičiavali sme si od nich čln a keď sme chceli ísť na jazero, darovali nám mäso z čierneho medveďa, alebo ponúkli lososa. Nič pritom za to nechceli. V hlavnom meste Yukonu som sa ale indiánov bála, nieže by boli nebezpecní, ale boli stále opití. V Mayo si ale indiáni udržiavali svoje zvyky a jazyk. Chodila som do školy, aby som sa naučila jazyk kmeňa Nacho Nyak Dun (v preklade znamená Ľudia od Veľkej Rieky). Naučili ma veľa o prírode, ich zvykoch a tradíciách. Raz do roka sa stretávali v starej osade, kde žili ich predkovia, pripravovali špeciality, ako nos z losa obhorený v pahrebe, rozpravali staré príbehy, spievali, tancovali a bubnovali. Bol to prekrásny zážitok. Rozprávali mi veľa o tom, ako ich ako deti zobrali rodičom a v rámci skultúrňovania ich zatvorili do internátnych škôl, kde im bolo zakázané hovoriť ich vlastným jazykom. Kanadská vláda sa im za to ospravedlnila, ale následky sú trvalé. Odvtedy majú problémy s alkoholom a drogami. Jeden z najznámejších indiánov bol Jimmy Johny, stopár a lovec. Rozprávať sa s ním bolo, ako čerpať z nekonečnej studnice vedomostí, ktoré neboli získané na škole, ale zo skúseností a zažitkov, ktoré sme mu mohli všetci len slepo závidieť. Keď sa okolo dediny motal medveď a bolo ťažké ho dolapiť, tak pomohol len Jimmy Johny. Keď bolo treba nájsť človeka, ktorý sa stratil v divočine, všetci sa spoliehali na Jimmy Johnyho. A práve on ma krvopotne presviedčal, že vlk nezaútočí na človeka ani keby ležal na snehu v krvi. Odkiaľ pochádza strach z vlkov na Slovensku?
Dobrá poézia sa odhalí v prvom riadku. Ako ty v živote odhalíš, čo je dobré, a čo zlé?
Možno by som mala čítat viac poézie, naučila by som sa viac o živote?!
Čo pre teba znamenajú jazyky? Aké sú to mŕtve jazyky a prečo si ich volíš ako súčasť tvojho života?
Naučiť sa iný jazyk je stať sa ďalším človekom. Mŕtvymi jazykmi sa dnes už nehovorí a považujú sa za zbytočnosť. Akurát, že sa postupne zisťuje, že kto sa učil staré jazyky, má lepšie kritické a logické myslenie. Prekvapivo, študenti latinčiny dosahujú lepšie výsledky v matematike. A tak súkromné školy v Severnej Amerike opät zahŕňajú latinčinu a gréčtinu do štúdia. Takisto som sa stretla so zaujímavým javom, keď veľké biznis-spoločnsti prichádzali nie na ekonomickú fakultu, ale na filozofickú fakultu, aby najímali študentov, vraj kvôli kreativite a kritickému mysleniu.
Podla mňa "Translation is treason" a tak sa snažím diela čítať v origináli. Latinčina mi pomohla pri ďalších jazykoch a prejavilo sa to hlavne pri multinárodných stretnutiach, ktoreé sú v Kanade bežné. Keď sa stretol Iránec, s Peruánkou, Francúzom, Rusom a Slovákom, angličtina prestala byť hlavným jazykom našej komunikácie. Ale keď sa ma spýtate, v akom jazyku sme sa rozprávali, neodpoviem. Každý sa snažil pochytiť niečo od toho druhého a každý sa snažil zahrnúť nové slová do komunikácie. Výsledkom bolo, že sa mohli stretnúť ľudia z tak odlišných kultúr a svetov a pritom si rozumieť. Jazyky učia tolerancii, ktorá na Slovensku tak strašne chýba. Jazyky mi pomáhajú chápať iné kultúry, ktoré nie sú lepšie, či horšie - sú len iné. Nebude ma predsa Peruánka učiť salsu a vysvetlovať niečo čo sa nedá vysvetliť v angličtine. Nemčinu som začala mať rada ako jazyk až vtedy, keď som si prečítala Goetheho v origináli - žiadny preklad ho nenahradí. Do francúzštiny som sa zamilovala cez Exupéryho, do anglićtiny cez Henryho Jamesa. Gréčtine som prepadla, keď sme čítali Homéra. Len keď čítate v gréčtine, dokážete si predstaviť šok, ktorý zažila Nausicaa, keď videla Odysea, ako sa zjavil na brehu ich ostrova. Na hodine gréčtiny, keď sme čítali túto pasáž, som vykríkla na celú triedu, že som sa práve zamilovala do Odyssea. Ale v anglickom preklade ma text vôbec neoslovil. Čítať Catulla v preklade je nuda, čítať Catulla nahlas v latinčine s rytmom jazyka je zážitok k nezaplateniu. Jazyky sú pre mňa nové možnosti, iné svety, iné pohľady, vzdelanie, a múdrosť.
Ako sa spomínaný spôsob výučby ujal v Ružomberku a čo prináša Maple Academy svojou jedinečnosťou Ružomberku.
V Kanade sa deti učia francúzštinu od materskej skôlky. Ak sa rodičia rozhodnú dať dieťa do "French immersion", všetky predmety okrem telesnej a hudobnej sú vo francúzštine. V treťom ročníku deti už rozprávajú plynule s nádherným prízvukom. Postupne im pridávajuú angličtinu a na druhom stupni sa to vyrovná. Ked skončia základnú školu, rozprávajuú plynule dvoma jazykmi. Je to úplne iný systém učenia, ako na Slovensku. Ku mne do školy chodia študenti, ktorí študujú angličtinu aj desať rokov, a majú problém povedať jednu súvislú vetu, o prízvuku už ani nehovoriac - čím to je? Ja som sa tiež v škole na Slovensku nenaučila po anglicky, ale pripisovala som to tomu, že po revolúcii tu nikto nevedel po anglicky a učili nás vlastne učiteľky ruštiny. Kiež by som aspoň vedela po rusky!
Nepoznám iné jazykové školy, chcela som len vyskúšať, ako by sa ujala metóda „immersion" tu na Slovensku. Čím sa líšime? Na učenie neopoužívam vôbec knihy. Pre deti napríklad ponúkam Vedu v anglictine (nema byt malym veda?).Neučím samotný jazyk, ale učím v jazyku a deťom sa to veľmi páči. Mám problém poslať ich domov; vždy chcú ostať dlhšie. Robíme napríklad chemické pokusy, alebo sa učíme o optickych ilúziách, dokonca aj o počítačových hrách a neverili by ste, ako sa deti snažia hovoriť o tom, čo ich baví. Spálte cukor na uhlík pred ich očami, alebo roztočte tornádo vo fľaši s mydlom, hovorte pritom po anglicky a oni si tak ľahko zapamätajú, pretože ich učenie je spojené so zážitkom. Neučím jazyk samotný, ale myslieť v jazyku. A ak nemáte práve po ruke kahan a skúmavku, interaktivna tabuĺa je úžasná pomôcka. Dnes je na internete toľko zdrojov, že sa dá ľahko ponoriť do sveta angličtiny a nebyť pritom v anglicky hovoriacej krajine. Všetko záleží len na kreativite učiteľa.
Albert Einstein povedal, že existujú len dva spôsoby, ako prežiť život. Prvý, akoby zázraky neexistovali. Druhý, akoby okolo nás boli samé zázraky. S čím sa ty stotožňuješ a kde sa vidíš za 10 rokov?
U mňa záleži na nálade. Keď chcem, zázraky vidím,… aj guľaté štvorce - a verím, že dva a dva nie sú štyri. Keď nechcem, svet je jedna veľká čierna diera plná zla a zákonov, ktoré nepustia. Ale, vždy je aj nejaká tretia možnosť a ta mi vyhovuje najviac. Takže Ensteinovo Tertium non datur u mňa neplatí. Možno sa mal Einstein spýtať svojej ženy ako prežila život, som si istá, že pri Einsteinovi musela príst aj na tu tretiu možnosť.
Si matka, čo si zvolila pre svoje deti a čo si sa od nich doposiaľ naučila?
Mať deti je tak ako pre väčšinu matiek, zázrak a obrovské sťastie. Keď som sa pýtala môjho kamaráta, prečo sa vrátil z Yukonu do Bratislavy, povedal, že na Yukone bol spokojný, ale byť tam mu nedávalo zmysel. Na Slovensku je síce nespokojný, ale keď sa pozrie na svojho syna, prežíva momenty šťastia, ktoré sú nenahraditeľné. Čo si zvoliť? Deti prinášajú momenty šťastia, pre ktoré sa oplatí viesť aj nespokojný život.
Od detí sa učím stále, ale momentálne sa mi páčia hlavne ich postrehy ohľadne Slovákov. Na Silvestra sme sa vybrali na Choč a všimla som si, že môj najstarší syn sa zdravil len starším ľuďom. Spýtala som sa ho na dôvod a on mi povedal, že iba starší ľudia sú ohľaduplní voči iným, mladí sa ženú, nevnímajú okolie, iba seba a neváhajú strčiť do iných, len aby sa predrali. Tak som si začala aj ja viac všímať ľudí; syn mal pravdu. Okrem uponáhľaných mladíkov sme stretli pár opitých dievčat a jedného nevládneho mladíka na vrchole. Dosť nepríjemný a smutný pohľad.
Najviac ma ale asi prekvapila otázka môjho najstaršieho syna: „Maminka prečo je na slovenských školách tak veľa stresu, veď učiť sa dá aj bez stresu a kriku?“ Súhlasím, učiť sa dá aj bez stresu a kriku.