Potápka ružomberská (Linda Esteves Hatala)

Potápka ružomberská (Linda Esteves Hatala)

Linda žije v Ružomberku v duchu ponárania sa do hlbín predsavzatí a názorov, ktoré vedia inšpirovať k usmievavejšiemu životu. Vyštudovala Strednú priemyselnú školu textilnú v Ružomberku a momentálne študuje na Univerzite Mateja Bellu tlmočníctvo a prekladateľstvo. Hovorí anglicky a portugalsky a ešte stále dokáže čítať po rusky.

  • Profil: Linda Esteves Hatala
  • Povolanie: učiteľka a kozmopolitka z Ružomberka.

Linda, pred pár rokmi si emigrovala do Brazílie. Ľudia v dnešnej dobe obmieňajú základne ako ponožky, prečo si si vybrala práve Brazíliu?

Z lásky! Z lásky ku chlapovi. Otec mojich detí je Brazílčan.

Koľko rokov si tam žila a v čom sa líšil tamojší životný štýl od toho nášho na Liptove?

6 rokov. V mnohých veciach. V prvom rade Liptov a Brazília ležia na dvoch opačných pologuliach, takže nočná obloha je pre nás severanov veľká neznáma. 6 rokov som nevídala Veľký voz. Na Vianoce bolo 35 stupňov v tieni. Takže - podnebie, ročné obdobia, vône, vlhkosť vzduchu, fauna, flóra – najmä stromy a kvety. A tieto geografické rozdiely veľmi ovplyvňujú životný štýl tak u nás doma ako aj u nich doma a vlastne u mňa doma, lebo já už teraz nemám iba jeden domov. Treba zdôrazniť, že brazílčania sú usmievavejší a pohodovejší v porovnaní s nami. Môže za to samozrejme slnko, každodenná modrá obloha, … tí ľudia sú večne nabití pozitívnou solárnou energiou, ktorá ich udržuje sviežich a mladých napriek vráskam, pigmentovým škvrnám a rakovine kože. Aj v Brazílii sú dôležité peniaze a bohužiaľ priepasti medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami sú až neuveriteľné. Ale aj ten najchudobnejší človek má v sebe brazílske slnko a vie byť šťastný. Chudobný človek na Slovensku často zapíja nepriazeň osudu alkoholom a to nie je prípad brazílčanov.

Si matkou dvoch detí, ako kombinuješ každodenné povinnosti s tvojim slobodomurárskym myslením?

Musím priznať, že to nie je vždy jednoduché. Potrebujem môj osobný priestor a deti tomu samozrejme nerozumejú.

Čo pre teba znamená ZOSTAŤ PRÍLIŠ DLHO?

Stereotyp a rutina, znamená to, že som na cestách príliš krátko. Dokonalý bol môj dvojmesačný backpacking po juhovýchodnej Ázii, tak akurát!

Deti sú samé osebe divokou prírodou a bez toho, aby im to niekto povedal, sa pripravujú na odchod. Ako vychovávaš svoje deti? Aké máš priority vo výchove?

Som veľmi tvrdohlavá a nie je to vždy na škodu. Rozhodla som sa vychovávať moje deti trojjazyčne a moja tvrdohlavosť , ale aj vytrvalosť mi zaručuje 100 percetný úspech. Nevyužívam pri tom žiadne špeciálne metódy iba pevnú vôlu a tá je vlastne mojou prioritou – rozprávať doma iba v angličtine a v portugalčine, slovenčinu majú všade naokolo. Viac ako 10 rokov nemám telku, takže dokážem bez problémov dozerať na to čo moje deti príjímajú z médií. Vediem ich k tomu aby milovali prírodu a nebáli as jej dotknúť a vážili si prácu iných ľudí. Neobmedzujem ich pri vyjadrovaní ich kreatívnosti. Dcéra Alicia mala všetky 4 steny svojej izby v Brazílii počarbané farbami a perami a všetkým možným. Syn Enzo sa zatiaľ prejavuje iba ničením, to však treba tlmiť! 

Prečo si sa vrátila späť na Slovensko? Musel to byť pre tvoju rodinu poriadny kultúrny šok. Slovenské podmienky versus Brazílske skúsenosti…Určite máš nejakú „pikošku“, ktorou čitateľov môžeš obdariť.

Vrátila som sa kôli… je toho viac, plný strapec dôvodov. Vtedy som mala iba Aliciu a dosiahla práve vek keď sa bolo treba rozhodnúť kde bude alfabetizovaná, moja sestra – dvojča, moja mamina – nechcela som prísť o všetky roky s ňou pred tým ako sa zmení na neznámu babičku, chýbala mi dokonca aj zima (teraz už nie).

Bol to však naozaj šok, hlavne čo sa týkalo mojej pracovnej reality ale aj finančnej situácie. Ešte stale mi chýbajú modré oblohy a víkendy pri mori a chýba mi aj vlhkejší a voňavý vzduch. Byrokraciu majú bohužiaľ obidve krajiny rovnakú, ale úradníkov a úradníčky máme zaručene najhoršie my – alebo je tomu tak iba v tomto meste? 

Na slovenskej mentalite mi vadí nadutosť a uhundranosť a ako si tu ľudia zakladajú na svojich tituloch a na statuse, ... s týmto som sa v Brazílii nestretávala.

Dozvedeli sme sa o tebe, že profesionálne potápaš a si členkou Klubu potápačov. Kde by si nám odporučila ponoriť sa? Od koľkých rokov potápaš?

No kde inde ako v koralových moriach kdekoľvek na svete... ja som mala to šťastie a zapotápala som si na koralovej bariére v Austrálii – môžem vlastne povedať, že som videla zblízka najväčší živý organizmus tejto planéty, zapotápala som si aj v Thajsku a v Malajzii, na Bali a v Brazílii – samozrejme, no a okrem tropických lokalít stojí zato vidieť aj naše domáce stredozemné moria, napr, Jadranské a Jónske. V Chorvátsku sa tiež nájdu lokality bohaté na koralový život. Na Slovensku sa dajú pekné veci vidieť v jazerách, plesách ale aj v riekach, priehradách a jaskyniach... vyskúšala som všetky a to aj v noci aj pod ľadom... skúseností mám dosť veď potápam od mojich 15 tich rokov.

Si študentkou vysokej školy Filozofickej fakulty Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyrábaš tiež unikátne bábky, ktoré sa na Liptove stali populárnymi. Kedy tvoja bábkárska záľuba začala a kde sa dajú tvoje bábky zohnať?

Začalo to v Brazílii, s tieňovým divadielkom. S Alissinkou sme pozerali animovaného Maugliho a v úvodnej časti filmu boli použité veľmi jednoduché papierové bábky. Ich nápad som odkopírovala a začala som si vyrábať bábky na hranie divadielka, najskôr len pre moju slečnu a potom aj pre deti v Alissinkinej škôlke. Moje bábky sú vlastne kópiami toho čo som videla buď v animovanom filme alebo v knižke, takže tam sa dajú zohnať.

Kde sa vidíš za pár rokov?

To závisí od toho, že za koľko ... a vlastne nad tohto otázkou sa už teraz nezamýšľam ... možno na pláži, s bielym koňom.

A na záver, ako vnímaš Ružomberok?Je niečo, čo by si na meste zmenila a ako?

Ak by to bolo možné zmenila by som cenu za energie v našom meste, nech sa menej platí za vykurovanie domácností, aby sa ľudia mohli vrátiť k čistejšiemu spôsobu, ... zimné obdobie v Ružomberku znamená dym od rána do večera, smrad a choroby, nekonečný kašel a fakt, že si človek nemôže ani otvoriť okno, pretože hrozí že sa udusí.