PHORN, MUŽ Z KAMBODŽE

PHORN, MUŽ Z KAMBODŽE

Omrzelo nás pozerať vo večerných hodinách TV. Zavolali sme Phornovi a on nás v jeden horúci večer previedol vo svojom novootvorenom workshope jedinečnou možnosťou naučiť sa pravej ohňovej šou v ázijskom štýle. Jeho exotický kurz je vhodný pre začiatočníkov, ako aj pokročilých a trvá počas leta10 týždňov. Phorn sa počas učenia zaoberá správnymi technikamy točenia reťazami (poi) a fakľou (stick). Takže ak aj Vás omrzela nuda v obývačke a stereotyp domácnosti, prídite v utorok o 18:00 hod na Mariánske námestie pred Panoptikum v Ružomberku. 

Phorn pochádza z Kambodže, z malej dedinky na okraji džungle. Jeho vlasť v juhovýchodnej Ázii má bohatú kultúru, prekrásnu prírodu a výbornú klímu, no aj napriek tomu ako 16-ročný tínedžer odišiel spolu s jeho rodinou za prácou do Thajska. Tam podľahol fascinácii ohňovej šou - najprv sa hre s ohňom venoval ako hobby, neskôr s veľkým úspechom robil predstavenia pre turistov i domácich. Nevyspytateľné cesty osudu a láska ho nedávno priviedli na Slovensko, do Liptova, kde žije s jeho malou rodinkou.

Phorn, aký má pôvod tvoja ohňová šou? Ohňová šou má svoj pôvod v tanci s ohňom, ktorý je založený v tradícii rôznych ľudových kultúr, hlavne ázijských a afrických národov.

Odkiaľ presne pochádzaš a aké méty ťa priviedli do Ružomberka? Pochádzam z malej dediny neďaleko Phnom Penhu, hlavného mesta Kambodže. Na SK ma priviedla moja manželka, Slovenka. Narodila sa nám dcérka, takže si teraz celá rodina nažívame tu v Ružomberku.

Ako si sa dostal k ohňu a čo ťa inšpirovalo? K ohňovej šou som sa dostal v Thajsku asi pred 6 rokmi. Na ostrove Koh Chang, kde som pracoval, sa ohňová šou robí na pláži pre turistov, v podstate sa jedná o spestrenie ich večera.
Najskôr som len pozoroval druhých "firedancerov" a potom som sa sám pokúšal naučiť správnu techniku. Trénoval som každý deň počas obedňajšej prestávky a tiež hneď po práci. Po troch mesiacoch som zvládal ohňovú techniku.

Ak si tvoju ohňovú šou niekto chce objednať, ako sa k tebe dostaneme? Kontaktovať ma môžete na Facebooku, alebo telefonicky na čisle 0911 767797.

Máš jednoročnú dcérku, žijete v zmiešanom vzťahu, čo je pre teba dôležité pri výchove dieťaťa? Základom správania v mojom ponímaní je slušnosť a rešpekt, hlavne pri tých starších...toto je v mojej kultúre veľmi dôležité. Na tom mi veľmi záleží. Mojim cieľom je vychovať z mojho dieťaťa dobrého, tolerantného a sebavedomého človeka. Žiť v cudzine pre mňa znamená niečo ako rešpektovať cudziu kultúru a nesúdiť ju. Tak to funguje aj v manželstve a to by som chcel naučiť aj svoju dcéru. Myslím si, že vychovávanie dieťaťa v dvoch úplne rozdielnych kultúrach je dar. Keďže žijeme v Európe a vplyv ázijskej kultúry je tu minimálny, mojou úlohou jej priblížiť zvyklosti a obyčaje medzi ľudmi, ku ktorým by nahliadli v Ázii. Taktiež mám v pláne naučiť dcéru môj materinský jazyk. Kmérsky jazyk má neuveriteľne rozsiahlu abecedu.

Ako vnímaš Ružomberok a ľudí v ňom žijúcich? Určite si musel už zažiť kultúrny šok... Ružomberok sa mi uz od začiatku páčil, cítim sa tu dobre. Je to malé a kľudné mesto s veľmi milými ľuďmi. Rečová bariéra je bohužiaľ jediné, ćo mi ešte robí tažkosti v úplnom integrovaní sa, ale na tom tiež už pracujem.
Priľahlé okolie Ružomberka je tak nádherné... Sú tu krásne hory a počas poslednej zimy som sneh minulý rok videl prvýkrát a už sa teším na ďaľšiu zimu. Napriek tomu, že európska a ázijská kultúra sú dosť odlišné, ešte som tu nezažil pravý kultúrny šok. Ľudia, ktorí už cestovali do juhovýchodnej Ázie to vedia posúdiť - sme si blízki.
V minulých rokoch som sa v Thajsku zoznámil s mnohými cudzincami z Európy a ostatného sveta ktorí mi rozprávali o svojich krajinách. Mal som možnosť ich spoznať, ako sa správajú, rozmýšľajú a aké majú názory. Takže na inakosť som bol pripravený. Moja manźelka ma tiež na príchod na Slovensko pripravila.

Ako vnímaš súčasnú emigráciu na Slovensku? V Bratislave 20. júna 2015 a 11. júla 2015 v neďalekej Žiline prebehli demonštrácie ohľadne národnostnej neznášanlivosti. K tejto otázke sa vyjadriť asi ani nemôžem, nakoľko nepoznám politickú situáciu v štátoch, z ktorých utečenci prichádzajú.Ja ako cudzinec s tmavou pleťou môzem povedať, že za ten rok co žijem na Slovensku, som nezažil žiadnu diskrimináciu, ani nepriateľstvo - práve naopak. Všeci ľudia, s ktorými som sa dopsiaľ stretol, boli ku mne veľmi milí a ústretoví.

Kde žije tvoja rodina? Jedna časť mojej rodiny - moji rodičia a súrodenci žijú v Thajsku. Celá rodina pracuje v drevárni, kde sa pripravuje drevo na predaj. Aj ja som tam ako teenager pracoval, kým som s mojimi bratmi neodišiel na Koh Chang za prácou.

Druhá časť rodiny, ako moja stará mama a súrodenci mojich rodičov zijú v Kambodži. Tam sa venujú pestovaniu ryže, ktorá sa tu v Európe predáva.

Kde sa vidíš o desať rokov a čo myslíš, že prinášaš ako človek tomuto regiónu? Tažko povedať, kde budem o destať rokov. Ak by mi niekto pred desiatimi rokmi povedal, že dnes budem žit na Slovensku, určite by som mu neveril. Môj cieľ je integrovať sa do spoločnosti, nájsť si prácu s ktorou budem môcť podporovať moju malú rodinu tu na Slovensku, ako aj rodičov v Thajsku. Moja rodina celý život tvrdo pracovala a vychovala sedem detí. Dôchodok tam neexistuje, takže sú odkazaní na ich vlastné deti.
No a čo prinesiem RK? Stretol som sa už častejsie s ľuďmi, ktorí sa zaujímali  o Kambodžu,  o Áziu a môj život. Boli to hlavne mladí ľudia ktorí radi cestujú. Teší ma, že sa Slováci zaujímajú o moju krajinu, jej kultúru a náoboženstvo (budhizmus). A preto rád prispejem ku kultúrnej výmene medzi našimi krajinami.

Hovoriac o ohni..., do akej miery poznáš tradíciu Jánskych ohňov na Slovensku? Nie je predsa oheň ako oheň. Myslim, že to je veĺmi zaujímavá tradícia, s ktorou som sa stretol tu na Slovensku prvýkrát. Prečo nespojiť tieto dve tradície ako Jánske ohne na Slovensku s ohňovou šou z Ázie?