ZBIERAM TO, ČO SA MI PÁČI, ALEBO V ČOM VIDÍM KRÁSU - rozhovor s Ľubomírom Priesolom

ZBIERAM TO, ČO SA MI PÁČI, ALEBO V ČOM VIDÍM KRÁSU - rozhovor s Ľubomírom Priesolom

ZH: Odkiaľ pochádzaš?

ĽP: Som z Ružomberka a moja rodina tiež. Momentálne žijeme v Likavke.

ZH: 8 rokov ste žili v Španielsku, tam sa ti narodil aj tvoj prvý syn. Čo si si z krajiny okrem neho priniesol?

ĽP: V roku 2001 sme, s vtedy-mladomanželkou, odišli do sveta. Nemal som na Slovensku prácu a žiadne záväzky. Pôvodne som chcel ísť do Izraela, ale to by nás stálo veľa peňazí. Tak sme sa radšej rozhodli ísť na aute do Španielska. Chceli sme tam pôvodne ísť na zber mandariniek. V Španielsku sme nakoniec strávili 8 rokov.

Foto: Zľava - Ľubo so sestrou v Liptovskej Osade, manželka Martina - super žena.

ZH: To je teda veľa mandariniek...

ĽP: Po ukončení zberu sme sa zoznámili s jednou Holanďankou. Nevedeli sme vtedy vôbec po španielsky. Dala nám prácu - najskôr sme pleli burinu v jej záhrade. Mala tam labute a pásol sa jej tam kôň, bolo to všetko rozprávkové. A to bol len začiatok. Ona nám neskôr dohodila ďaľších ľudí, ktorí nám potom dohodili ďalšiu prácu a tak ďalej. Začiatky sú ťažké všade. Zo Španielska som si doniesol reálny pohľad na svet. Keby som nešiel do Španielska, nebol by som tam, kde som teraz.

ZH: Už tam si zbieral retro veci?

ĽP: Nie, ja som vymieňal veci už od detstva. Páčili sa mi určité veci a starká ma volala kupčiar. Chodil som k nej na návštevy. Doniesol som k nej angličák a vrátil som sa s veľkou pneumatikou z traktora.

ZH: Čo zbieraš a čím sa najradšej obklopuješ?

ĽP: Nemôžem povedať, že zbieram hocičo. Zbieram to, čo sa mi páči, alebo v čom vidím krásu. Veci, ktoré si donesiem domov, musia byť niečim iné, nevidíš ich bežne.

ZH: Aký štýl obľubuješ?

ĽP: Napríklad, nevyznám sa v secesii. Tá je moc prešpekulovaná. Dá sa povedať, že sa mi páči funkcionalizmus - to je to obdobie do 60-tych rokov. 20 storočia.

ZH: Máš ko-zberateľa?

ĽP: Poznám pár ľudí…Mám jedného kamaráta, ktorý zbiera vojenské veci. Dal som mu raz jednu vojenskú pracku a on mi dal šlapací Moskvič. Veci nezvyknem predávať lebo to nepotrebujem. Ide mi skôr o protihodnotu. Vymieňam veci v rámci pôžitku. Zvažujem, čo sa mi páči viac. 

ZH: Hovoríš, že sa považuješ za amatéra, ale v čom?

ĽP: Pod pojmom amatér si predstavujem človeka, ktorý sa neživí v tom, v čom sa pohybuje. Ak niekto maľuje byt a nedostane za to zaplatené, tak je amatér. Ale ak to vymaľujem za peniaze, už nie som amatér.

 Foto: Ľubove škice, Španielsko.

ZH: Premýšľal si o tom, že by si šiel študovať dizajn?

ĽP: Nie, ja som akoby "dozrel" sám. Prvým spúšťačom bolo, keď mi otec ako 20 ročnému venoval garzónku. Prerábal som si ju a keď prišla ku mne suseda, vyhŕkla šťastím so slovami: "Ty to tu máš ako v Nemecku."

ZH: Na čom robíš momentálne?

ĽP: Momentálne prerábam GRAMO ŠASY zo 66-ho roku. Idem z nich vyrobiť hodiny. A prerábam tiež garáž na štúdio. Tam sa budem venovať čistej práci, ako rysovaniu a maľovaniu.

Foto: Ľubo v jednej z jeho štyroch garáží, 2016.

ZH: Zmienil si sa, že rád hľadáš protihodnoty. Máš dvoch synov, ako ich s manželkou vychovávate?

ĽP: Snažím sa vystríhať chybám, ktoré robil môj otec. Tina, moja manželka je pedagogička - zdá sa mi, že vie, ako na výchovu detí v porovnaní so mnou. Ja si dávam záležať na tom, aby som mojim chlapcom čítal rozprávky. Čítam zážitkovo - tak, ako v rádiu. Čiže sa im dostáva kreativity.

ZH: Aký vplyv majú na tvojich chalanov veci, ktorými sa obklopuješ?

ĽP: Beno, môj syn mi nedávno povedal: “Ocko, neboj sa, keď ty zomrieš, ja si tie veci nechám. Nepredám ich.” To ma nesmierne zahrialo. Nie je hlúpy.

ZH: Čo pre teba znamená mať talent?

ĽP: Je to dar. Boží dar. Znamená to byť iný, ako ostatní.

ZH: Ako teda vnímaš vkus a nevkus?

ĽP: Medzi vecami musí byť súlad. Je to však vec názoru.

Foto: V garáži na plechovicových piedestáloch.

ZH: Keď si ma previedol tvojimi zbierkami, uvedomila som si, že máš vo veciach jasno.

ĽP: Každá z vecí je zaradená, má svoje miesto.

ZH: Urazil ťa už niekto názorom na na tvoje zberateľstvo?

ĽP: Nie. A keby aj áno, viem, čo robím. Vieš, ja nemusím rozmýšľať nad zložitými vecami. Nemám hlavu zaťaženú hypotékou. Som slobodný človek. Pevne verím, že vnímanie mojich detí je ovplyvňované našim životným stylom.

ZH: Odporučil by si nejakú zaujímavú webovú stránku so zaujímavými dizajnérskymi trikmi?

ĽP:  Áno, napríklad túto: www.nanovo.cz

ZH: Čo ťa najviac v poslednej dobe nahnevalo?

ĽP: Je mi zle z toho, že ukončenie výstavby diaľnice je plánované na rok 2026. To je horor! My tu máme ešte daľších desať rokov zažívať dopravné zápchy a znečistenie?

ZH: Kde by si chcel žiť, ak nie v Ružomberku?

ĽP: Na Kube, alebo v Barcelone.