Spod rúška - Natália Hulejová, študentka maľby na VŠVU.

Spod rúška - Natália Hulejová, študentka maľby na VŠVU.

Foto: ©️autorka, marec 2020.

Každý z nás prežíva "COVID-19 izoláciu" po svojom. Presne o tom budú naše spoločné riadky.

Natália Hulejová - študentka maľby na VŠVU v Bratislave, izolovaná v Ružomberku.

ZH: Ako ovplyvnila súčasná CORONA-19 Tvoj každodenný život?

NH: Keďže už dva mesiace som doma a bez pohybu/vychádzania von (najskôr to bolo kvôli úrazu s kolienami), už som bola ako keby vopred predpripravená na karanténu. Poviem však, že som sa tešila do školy, do práce a na turistiku. Zrazu ma táto situácia však zaskočila. Nemôžem byť sebecká a nehovorím: “Chcem ísť na pivo !”. Poslušne som doma alebo v prírode a vnímam vyprázdnenosť ulíc - tú tichú a napätú atmosféru, ale aj pocit, že všetci sa konečne "prebudíme"! Ovplyvňuje ma každý deň, keď viem, že nemôžem ísť za starými rodičmi, že musím ísť von s rúškom. Je to masívna zmena.

ZH: Čo si objavila, že zrazu môžeš robiť, čomu si sa nevenovala, keď sme nemuseli sedieť doma?

NH: Objavila som, že nemusím na nič tlačiť - potom som aj oveľa viac produktívnejšia. Považujem to za paradox. Je ľahké zvyknúť si na domácu lenivosť, ale práve táto karanténa ma priviedla k upratovaniu, triedeniu starých vecí, čítaniu kníh, šitiu...

ZH: Čo je pre Teba momentálne najťažšie?

NH: Momentálne je pre mna najťažšie, že môj frajer “uviazol” v Prahe, kde musí pracovať. Doposiaľ sme sa nevideli 3 týždne. Je to veľmi zvláštne. Prvýkrát nevieme, kedy sa zasa uvidíme. Hranice sú zatvorené, keby chcel aj prísť, naspäť do Českej republiky ho už nepustia. Teraz je však uzavretá už aj Praha, takže vôbec sa odtiaľ nemôže dostať na Slovensko. Je to veľmi zvláštne a zároveň krásne, uvedomiť si, ako sme si nevážili slobodu pohybu. Zrazu sa zavrú hranice a vy človeka nevidíte, lebo to je zakázané. Mám pocit, že sme sa vrátili v čase.

ZH: Ako pomáhaš druhým?

NH: Pomáham tak, že som zodpovedne doma a nevystavujem druhých či seba riziku. Ideme začať síť rúška a chceme ich rozdávať. Verím, že aj to je pomoc. Snažím sa každého cez telefonát rozosmiať, prizvať ho, aby sa mu zlepšila nálada, aby sme neupadali, aby sme sa stále radovali. Radosť je šťava života, ktorá dokáže prekonať aj tento vírus! Taktiež meditujem, "myšlienkujem" a posielam obrovskú lásku planéte a ľuďom, ktorí trpia. Ľuďom, ktorí tu už kvôli tomu nie sú, modlím sa za nich srdcom, nie smútkom, ale láskou.