Spod rúška - Zuzana Gažíková, riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu-SNG v Ružomberku, predsedníčka o. z. Spoločnosť Kolomana Sokola
Spod rúška - Zuzana Gažíková, riaditeľka Galérie Ľudovíta Fullu-SNG v Ružomberku, predsedníčka o. z. Spoločnosť Kolomana Sokola
Foto: ©️Autor, marec 2020.
Viac: rozhovor s riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu Zuzanou Gažíkovou
ZH: Ako ovplyvnila súčasná CORONA-19 Tvoj každodenný život?
ZG: Úplne sa zmenil môj deň. Prišla som o pravidelné denné rituály bežného pracovného týždňa. Nikdy som nerobila systémom home office, musela som si zvyknúť, že hoci to vyzerá ako nedeľa (nejdem do galérie), tak to nie je nedeľa!!! Pár dní mi trvalo, kým som si vytvorila pracovný režim. Je to pre mňa nová skúsenosť a baví ma sa s tým popasovať. Lebo veď keď je človek doma, tak je kopa vecí, čo by mohol (mal) spraviť napríklad v domácnosti alebo v záhrade. No a tiež mi chýba, že si nemôžem zájsť na dobrú kávu.
ZH: Čo Ťa doposiaľ najviac zaskočilo?
ZG: Asi ten obmedzený priestor na život, to, že sa zrazu nemôžeme voľne pohybovať. Nemyslím tým len prekračovať prah svojho bytu či domu, ale že zrazu sa zatvárajú hranice. To som zažila a trochu na mňa dýchol závan minulých čias. Tentokrát ale dúfam, že je to len dočasné. Ale zase možno je to skúsenosť, ktorá generácii, čo to nezažila, trochu otvorí oči. Lebo nie všetky veci, ktoré tu máme, sú samozrejmosťou a nebolo a nemusí to tak byť navždy.
ZH: Čo je pre Teba momentálne najťažšie?
ZG: Asi to, že som ďaleko od mojej mamy (ohrozená skupina) a nemôžem jej nijako pomôcť. Našťastie má kto.
ZH: Čo si/ste ako rodina objavila/i, že zrazu môžeš/môžete robiť, čomu si sa nevenovala, keď sme nemuseli sedieť doma?
ZG: Vo väčšej pohode sa venujem obyčajným veciam, ktoré v bežnom režime robím zväčša len úchytkom; varenie, udržiavanie domácnosti a aj na záhradu čoskoro príde. Viac čítam. Okrem toho mám rôzne tvorivé koníčky, takže som aj za normálnych okolností rada doma. Ja sa doma nenudím!
Aj pracovne sme túto situáciu prijali ako výzvu. Snažíme sa s kolegyňami hľadať možnosti, ako zostať v kontakte s návštevníkmi galérie. Máme nejaké nápady a tiež sme sa trochu pustili do prieskumu a študovania dostupných možností a aplikácií na spracovanie obsahov. Postupne sa snažíme stále viac operovať v online priestore. Učíme sa za pochodu.
ZH: Ako pomáhaš druhým?
ZG: Pošila som nejaké rúška, poslala mame, dcére, rozdala priateľom, aj staršej susedke, ktorá žije sama a má syna ďaleko. Spolu s mojimi súrodencami mame častejšie voláme, keďže je sociálne izolovanejšia, ako obyčajne. A aj pracovne sa snažíme vymyslieť niečo, aby sme online tvorivo zabavili deti i dospelých.
ZH: Pomáha Ti niekto? Ako?
ZG: Ako obyčajne môj manžel, hlavne tým, že ma ťahá do prírody, lebo ja som domased a toto je voda na môj mlyn.
ZH: Čoho sa najviac bojíš?
ZG: Asi toho, že ak to bude trvať dlho, tak to okrem strát na životoch bude aj rana pre ekonomiku a životná úroveň pôjde dole. Veľa ľudí príde o živobytie a bude mať problém prežiť finančne. Táto situácia môže viesť k nárastu extrémizmu. Antisystém to už teraz zneužíva na svoju propagandu.
ZH: Ako je momentálne prevádzkovaná GĽF a ako to vidíš v najbližších mesiacoch /rokoch?
ZG: Aktuálne máme pre verejnosť zatvorené. Spolu s odbornými pracovníkmi – galerijnými pedagógmi – pracujeme zväčša z domu a snažíme sa, aby galéria fungovala online. Zároveň vymýšľame aktivity a nové edukačné, ale aj zábavné formáty, ktorými by sme chceli obohatiť našu ponuku, až zase budeme fungovať normálne. No a veľa záleží aj od toho, ako dopadneme so žiadosťou o Nórske fondy, ktoré by mali ísť na rekonštrukciu galérie.
ZH: S čím, myslíš, budeš potrebovať pomôcť o pár mesiacov (dopad COVIDU-19)?
ZG: Všetko záleží od toho, aký ten dopad bude, ako to zvládneme. Dúfam, že akékoľvek straty a komplikácie budú čo najmenšie.