Spod rúška - Mária Smržíková Tworzydlo, matka dvoch detí, majiteľka čajovne Lotos v Ružomberku
Spod rúška - Mária Smržíková Tworzydlo, matka dvoch detí, majiteľka čajovne Lotos v Ružomberku
Foto: ©️Autor, apríl 2020.
Mária Smržíková Tworzydlo spravuje obchodík s takmer 15-ročnou minulosťou. Čajovňu Lotos, v ktorej si môžete kúpiť bylinky, čaje, kvapky od výmyslu sveta, maste a iný tovar, nájdete na Panskej ul. v Ružomberku. Mária pred asi ôsmimi rokmi obchodík odkúpila od istej pani Janigovej. Začiatky boli pre ňu náročné - doma mala dvojmesačné bábätko a hoci predtým Mária pre pani Janigovú pracovala, netušila, čo všetko vedenie obchodu obnáša. Dnes je realita iná.
ZH: Ako ovplyvnil COVID-19 Tvoj každodenný život?
MST: Dlho som nemohla uveriť že sa deje, čo sa deje - nosíme rúška, máme obmedzený vstup do predajní, nestretávame sa…Nechodím do práce a nemám bežnú rutinu - nahrádza ju iná. Deti sú sústavne doma, čo z nás rodičov urobilo učiteľov. Priznám sa otvorene, že to nestíham a nezvládam - pre mňa je “učiteľovanie” z domu veľmi ubíjajúce.
ZH: Čo Ťa doposiaľ najviac zaskočilo?
MST: Úplne všetko. Informáciami sme zasypaní z každého súdka - všimla som si však, že sa momentálne ukazujú charaktery ľudí v jednaní, aj čo sa týka pomoci. Na druhej strane som zaskočená poslušnosťou ľudí a tým ako dodržiavajú všetky opatrenia, že vôbec nikomu a ničomu nerebelujú. Zaskočená som však aj kvantom učiva mojej 10-ročnej dcéry a tempom, ktoré majú nastolené v domácej škole.
ZH: Čo je pre Teba momentálne najťažšie?
MST: Nuž, v tejto situácii je pre mňa momentálne najťažšie udržať si psychickú pohodu, pretože ma súčasná situácia veľmi finančne ovplyvňuje. Má to na moju rodinu obrovský finančný dopad. Tovar, ktorý mi je doručovaný so splatnosťou, treba zaplatiť. Keďže bol obchodík zavretý, tak nebol ani predaj. Každý by mal mať nejakú finančnú rezervu na ťažké časy. Aj moja rodina má, no rezerva tiež nie je bezodná.
ZH: Čo ste ako rodina objavili, že zrazu môžete robiť?
MST: Upratala som tajné kúty. Myslela som, že budem veľa čítať - mám kopu kních o čajoch a bylinách. Tešila som sa, že konečne do nich nazriem. No som zrazu tak zahltená úlohami mojich detí, že popri domácich prácach nestíham nič iné.
ZH: Ako pomáhaš druhým?
MST: Tak ako mnohí - šila som rúška, ktoré som rozdala. K tejto činnosti sa vždy rada vraciam.
ZH: Pomáha Ti niekto?
MST: Záleží, čo máš na mysli. Doma mi pomôže môj manžel, ale mne chýba stretávanie sa s mamou, sestrou a priateľmi. Našťastie sme obklopení vymoženosťami doby - mobilmi a internetom, takže sa to dá kompenzovať aspoň takto. Teraz potrebujem hlavne psychickú podporu - niekedy prídu čierne myšlienky. Preto je podpora od mojich blízkych pre mňa najdôležitejšia.
ZH: Čoho sa najviac bojíš?
MST: Tak táto otázka je na mieste. Je toho kvantum, čoho sa bojím. Môj strach a obavy ovplynňujú médiá. Myslím, že mi dá každý za pravdu, že informácií je veľa a sme „masírovaní” rôznymi teóriami. Podľa toho sa aj môj strach mení. Bojím sa o zdravie mojej rodiny, že skrachujem, budem musieť zatvoriť obchod a ako dopad toho mi zoberú dom. Nechcem skončiť s dlžobami.
ZH: Ako momentálne prevádzkuješ Tvoj obchodík?
MST: Keďže naďalej nevieme odhadnúť časový horizont - nevieme, kedy sa dá všetko do bežného chodu, aj pre mňa je nesmierne ťažké povedať, čo bude. Obmedzený režim sa v najbližšej dobe určite nezmení, pretože v centre Ružomberka nie je kúpna sila. Centrum mesta bolo „vymreté“ ešte pred Covidom-19 a ten to len dorazil.
ZH: S čím, myslíš, budeš potrebovať pomôcť o pár mesiacov ?
MST: V tejto chvíli pracujem na návrhu úpravy nájomného - aby som obchodík mohla viesť ešte aj o pár mesiacov. Po nedávnej telefonickej konverzácii s majiteľom priestorov sme sa dohodli, že nájomné tento mesiac môžeme odložiť na neskôr. Len to vlastne nie je riešenie. On sám čaká na vyjadrenia štátu voči podnikateľom.
Do budúcna mi pomôže osveta - bude ju treba urobiť tak, aby ľudia nakupovali viac v obchodoch a nie cez internet. Bude to hlavne na nás, aby sme si zachovali chod centra. Mám obavy, že ak táto situácia bude trvať dlhšie ako dva mesiace, ľudia nebudú mať financie na nákupy.
ZH: Ako by Ti mohlo pomôcť mesto, či miestni filantropi?
MST: Mesto by mohlo znížiť, alebo odpustiť dane, pretože ak viacerí nájomcovia nebudú platiť nájom, tak majitelia budov nebudú mať na dane. Je to celé ako domino.
Bude tiež treba oživiť reštaurácie a kaviarne. Prijala by som aj pomoc s reklamou v miestnej televízii a tlači, za ktorú by som nemusela platiť. Nechcem, aby bolo naše mesto po 16:00 hod. prázdne. Je fakt dôležité, aby sme nášho primátora nevideli len na titulke novín, ale aby prišiel medzi nás a vypočul naše obavy, návrhy…
Ako som spomenula, kto nikdy nič neprevádzkoval, nepochopí naše obavy. Tiež by som privítala ohľaduplnosť zo strany zákaznikov - nie vždy im dokážem vyhovieť do dvoch dní, pretože musím platiť faktúry. Možno nás Covid-19 naučí viac trpezlivosti, ľudskosti a empatii. Snažím sa cez prsty vidieť aj druhú stranu mince.
ZH: Privíala by si stať sa súčasťou miestnej skupiny, ktorej členovia si budú pomáhať v rekonvalescencii?
MST: Pokiaľ by ma niekto oslovil s návrhmi, rada by som prispela mojim pohľadom na situáciu. Budeme potrebovať finančných poradcov a ekonómov - ľudí, ktorí vedia ako na vec a ktorí to budú robiť pre dobro spoločnosti a nie pre vlastný zisk. Pozrime sa ako to okolo nás funguje: Tesco, Billa, Kaufland…Treba začať podporovať slovenské firmy.