Spod rúška - Katarína Matejová - psychologička, pedagogička a vedecká výskumníčka, matka troch dcér

Spod rúška - Katarína Matejová - psychologička, pedagogička a vedecká výskumníčka, matka troch dcér

Foto: ©️Autorka, máj 2020

ZH: Ako ovplyvnila súčasná CORONA-19 Tvoj každodenný život?

KM: Zásadne. Zo dňa na deň sme ostali všetci doma, deti nemajú školu, nemajú krúžky, nefunguje školská jedáleň... Ja nechodím do práce, pracujem z domu, veľmi veľa našich činností sa odohráva v našom byte. Predtým sme sa často všetci doma stretli až pred večerou. Pobyt mimo domov sme obmedzili na nevyhnutné minimum. Snažíme sa chodiť von každý deň, niekam mimo najnavštevovanejších lokalít.

ZH: Čo si objavila, že zrazu môžeš robiť, čomu si sa nevenovala, keď sme nemuseli sedieť doma?

KM: Na všetko mám menej času, pretože tým, že sa celý náš život odohráva doma, zvyšujú sa nároky na zabezpečenie všetkého. Jedna pozitívna zmena je, že oveľa častejšie jeme všetci spolu za stolom.
Osobne sa snažím nájsť si dosť času a priestoru na fyzickú aktivitu, to je asi zásadná zmena. Predtým sa mi to zdalo nemožné, a zrazu to ide.

 
ZH: Čo je pre Teba momentálne najťažšie?

KM: Neistota ohľadom budúcnosti, že nevieme, ako dlho tieto opatrenia budú v platnosti.
Samozrejme, je ťažké skĺbiť aj fungovanie v rodine. Obidvaja s manželom pracujeme z domu, máme dve školopovinné deti a jednu škôlkárku, takže naše potreby sú značne rôznorodé. Okrem toho je potrebné zabezpečiť pre nás stravu, čisté oblečenie, udržať aký taký poriadok a vysvetliť fyziku (okrem iného).

ZH: Pracuješ teda z domu. Akým spôsobom?

KM: Pracujem momentálne z domu. Prednášam na Katolíckej univerzite, kde bola prerušená prezenčná forma výučby a bola nahradená dištančným vzdelávaním. Aktuálne má vzdelávanie viac podôb od zadávania dištančných úloh, zdieľania videí až po online vzdelávanie cez rôzne aplikácie. Je to super spôsob, ako ostať so študentami v kontakte, je to pre všetkých určite dôležité. Okrem toho mi to umožňuje spoznať študentov aj trochu iným spôsobom, ich prístup k plneniu úloh je veľmi individuálny...
Okrem toho je potrebné naďalej sa venovať aj vedecko-výskumnej činnosti, takže je toho za deň naozaj dosť. Ale som vďačná, že mám prácu, ktorá mi umožňuje pokračovať aj v týchto zmenených podmienkach.

ZH: Ako prebieha učenie vo vašej domácnosti? 

KM: Dcéry dostávajú zadania a úlohy, vypracujú ich a posielame pani učiteľkám. Každý učiteľ má iný systém, tak sa v tom snažíme zorientovať, aby sme na nič nezabudli. Zo začiatku to bol chaos, ale už je to lepšie. Veľmi ma mrzí, že naša škola nepatrí medzi tie, ktoré prešli na online vzdelávanie (na pár svetlých výnimiek pani učiteliek). Myslím, že dcéram chýba kontakt s učiteľmi a spolužiakmi, potrebujú cítiť záujem, pochvalu, povzbudenie.

ZH: Ako pomáhaš druhým?

KM: Ráta sa aj pomoc prírode? Začali sme na vychádzkach zbierať odpadky a je to super! Za malú chvíľu dokážeme nazbierať niekoľko vriec, najmä okolo riek sa toho dá nájsť veľa. Na domácej 3D tlačiarni sme doma vytlačili niekoľko desiatok ochranných štítov pre zdravotníkov. Taktiež podporujem rôzne kultúrne subjekty tým, že si kupujem dobrovoľné lístky na ich online vysielanie, či už ide o divadielko pre deti, rôzne čítanie, standup vysielania alebo aj talkshow a divadlá jedného herca. Finančne som podporila aj predajcov Nota Bene, ktorí to majú teraz naozaj ťažké.
Snažíme sa raz týždenne si objednať hotové jedlo, aby sme podporili tých poskytovateľov, ktorí sa snažia robiť donášku.

ZH: Čoho sa najviac obávaš?

KM: Najviac sa obávam kolapsu zdravotníctva. Že vo vzniknutej situácii nebude poskytnutá adekvátna starostlivosť tým, ktorým by inak bola poskytnutá. Že napr. zomrú ľudia, nie na následky koronavírusu, ale na následky toho, že kvôli situácii s koronavírusom, im nebude poskytnutá pomoc, ktorú by inak bez problémov dostali.
A bojím sa, že zomrú ľudia, ktorých poznám a ktorí sú mi blízki.
Okrem toho sa obávam hospodárskej situácie, že ľudia nebudú mať dosť peňazí, aby si mohli kúpiť produkty a služby, o ktoré majú záujem a že aj štart ekonomiky bude potom veľmi pomalý.

ZH: Ako by malo/mohlo mesto Ružomberok, či samospráva pomáhať ľuďom, ktorí sú vo finančnej tiesni?

KM: Neviem. Mesto má podľa mňa skôr úlohu pri zabezpečovaní podmienok verejného zdravia, teda zabezpečiť dezinfekciu verejných priestranstiev a pod. Ekonomické náležitosti čakám, že porieši skôr vláda systémovo. Rovnako si myslím, že aj mesto samotné bude potrebovať finančnú pomoc, aby zvládlo zmenenú situáciu. Ak by mesto malo prostriedky, ktoré dokáže použiť na takúto pomoc občanom, bolo by to super.